Už aj malí školáci majú problém s hmotnosťou
Analýza stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. Alarmujúce je, že 3,5-krát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle. Nesprávna skladba stravy a nedostatok pohybovej aktivity sa podpisujú pod zvýšenie počtu detí s civilizačnými ochoreniami.
Podľa projektu Monitoringu stravovacích zvyklostí a výživových preferencií vybranej populácie detí SR majú žiaci vo veku od 7 do 10 rokov nie úplne správne stravovacie a pohybové návyky. Monitoring realizoval a výsledky spracoval Úrad verejného zdravotníctva SR a podieľali sa na ňom aj členovia Združenia pre zdravie a výživu.
Iba o niečo viac ako polovica z vyšetrených detí denne konzumuje mlieko, naopak, pretrváva nízky príjem zeleniny a ovocia, deti nemajú dostatok pohybu a nedosahujú potrebný energetický výdaj. Už v tomto veku má takmer 10 % detí problém s nadmernou hmotnosťou, pričom viac obéznych detí je na vidieku, než v mestách. „Stravovacie návyky na vidieku sa nemenia tak rýchlo, ako v meste, prevláda tu viac tradičná kuchyňa, s vyšším zastúpením menej vhodných živočíšnych tukov. Napriek predpokladu, že na vidieku by sa mohlo konzumovať viac zeleniny a ovocia vďaka vlastnej produkcii, monitoring ukázal, že tomu tak nie je,“ hovorí MUDr. Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu.
Znepokojujúcim faktom je zistenie, že 37,5 % detí neraňajkuje pravidelne, pričom najčastejšie udávaný dôvod neraňajkovania bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu a nedostatok času.
Za pozitívne zistenie monitoringu možno považovať vysoké percento detí (97 %), ktoré konzumujú pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku. Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotný pokrm, z obeda odchádza nedostatočne nasýtené a hlad často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Babinská.
Výsledky poukazujú na to, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou nastáva dlhá prestávka bez pokrmu, čo spôsobuje väčší hlad a riziko večerného prejedania sa. Pre dieťa je na večeru vhodné teplé jedlo, ale i studený pokrm, ktoré môžeme v rámci pestrej výživy striedať. V období rýchleho rastu možno dieťaťu dopriať i ľahkú druhú večeru. Nepriaznivým zistením je, že deti sa menej hýbu a podľa monitoringu významne narastá čas trávený pred televíznou alebo počítačovou obrazovkou. Pravidelne trénuje alebo navštevuje športový krúžok iba polovica zo sledovaných detí.