Zdravie

26.06.2013 (Mgr. Marika Koscelníková)

Keď je žena smutná...

Každý sa pýta, prečo? Má zdravé deti, partnera, fungujúcu rodinu, prácu, všetko ako má byť. Pri pohľade na ňu si poviete, tá má ale šťastie. Má vôbec právo byť nespokojná? Nie je jej smútok len nedostatkom pokory?

Občas sa stane, že sa nám splnia sny. Máme všetko, alebo takmer všetko, o čom sme kedy snívali a predsa máme pocit, že to nestačí. Neustále presviedčame samy seba, že tak ako to je, je to dobré. Denno-dennou rutinou v sebe potláčame pocit nespokojnosti či akéhosi vnútorného smútku. Lebo niekedy je ťažké priznať si aj sama pred sebou, že niečo nie je v poriadku. Že čosi v našom vnútri kričí a my sa snažíme to umlčať. Dlho sa snažíme. Až príde deň, keď to prekričí našu snahu... a chýba nám ten pocit radosti, keď sa ráno zobudíme. Necítime sa v bezpečí ani vtedy, keď nás partner láskyplne objíme. Dieťa spiace večer v postieľke v nás vyvoláva otázku: čo teraz?  Akoby sme úlohu matky na dnešný deň splnili, úlohu manželky tiež, a čas, keď môžeme byť samé so sebou, nás skôr desí ako teší.

Ženský smútok je zákerný. Nemá priestor na vyjadrenie. Svojich blízkych chceme ušetriť, tak prehĺtame slová, ktorými by sme im popísali, čo sa deje v našej duši. Ak sa otvoríme, máme strach, že sa nenájdu uši, ktoré nás počúvajú a neodsúdia. Partnerovi sa môžu zdať naše problémy banálne. Kamarátkam málo dôležité. S neidentifikovateľným smútkom sme samé. My ženy sa snažíme byť všetkým pre všetkých. Preto sa občas stane, že stratíme samé seba. Vitalitu, energiu, kreativitu, radosť. Cítime sa byť unavené a slabé. Náladovosť a smútok nám bránia byť spokojnými.

Kde nájsť inšpiráciu na to, aby sme opäť cítili radosť zo života a naplnenosť vo vlastnom ženskom bytí? Hľadajme tam, kde sa začal náš smútok. Definujme ho. Vyslovme ho Prijmime. Prežime ho. Skúsme nájsť to, čo nám robilo radosť. Možno je to niečo, na čo sme zabudli. Prezrime si staré fotografie z detstva. Tie nám môžu odhaliť naše túžby, potreby a zabudnuté lásky. Zoberte farby a maľujete. Píšte, pečte, šite, spievajte, recitujte... Terapia umením je ideálna na odplavenie skrytej agresie, stvárnenie vnútorného smútku a vypustenie zlej energie. Prázdne biele plátno, nepopísaný list papiera, hlina, kamienky, vlna na pletenie, nite, látka... Je veľa toho, čo môžete spracovať a dať mu novú podobu. Ženu charakterizuje tvorivosť. Kreácia niečoho nového a jedinečného. Niečoho, čo prinesie radosť.

„Radosť je ten druh pocitu, ktorý má žena, keď dá na papier slová len tak, keď udrie na správnu strunu rovno z hlavy, na prvýkrát. Neuveriteľné. Je to ten druh pocitu, ktorý má žena, keď zistí, že je tehotná a želá si to. Je to druh pocitu, ktorý žena cíti, keď sa díva na ľudí, ktorých miluje a oni sú spokojní. Je to druh pocitu, keď žena dokončí niečo, čo ju obťažovalo, čo ju stiesňovalo, niečo, čo vyžadovalo riskovať, niečo, kvôli čomu sa musela namáhať, vydať zo seba to najlepšie a dosiahnuť úspech. Možno ľahko, možno ťažšie, ale dokázalo to, vytvorila niečo – to niečo, ten boj, svoj život. To je inštinktívny a prirodzený stav ženy. Žena vyžaruje tento druh radosti. Situácie, ktoré jej prinášajú radosť ju privolávajú menom.“ (zdroj:  „Ženy, ktoré behali s vlky“)

Smútok, ktorý prichádza nečakane a nás samé prekvapí, nie je bez príčiny. Býva  dôsledkom negatívneho pohľadu na samú seba. Cítime sa byť bezmocné, opustené a prázdne. Hlási sa, aby nám pripomenul, že okrem všetkých rolí, ktoré musíme v živote zastávať, sú tu aj naše vlastné túžby a potreby. Nie je sebecké ich naplniť. Nie je nemožné ich naplniť. Všetko je otázkou nášho rozhodnutia. V situáciách, ak sa musíte rozhodovať medzi môžem a musím, medzi chcem a nesmiem, počúvajte svoj inštinkt. Ten nie je ohraničený slovami, možnosťami ani rozumom.

Hodnotenie: 4.8
[hodnoťte kliknutím]

Súvisiaca diskusia (0)Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa