22.08.2012 (redakcia Mama a ja)

Soliť, alebo ochucovať bylinkami?

...Pýtame sa odborníka...

Od akého veku môžeme pokrm pre dieťa ochutiť soľou? Máme uprednostniť morskú alebo radšej tú „našu“ – jodidovanú, prípadne s fluórom? Ak chceme ochutiť jedlo bylinkami, aké sú vhodné?

Na tieto otázky sme hľadali odpoveď u  MUDr. Kataríny Vicianovej z I. detskej kliniky DFNsP a LFUK:

Soľ, ako všetci vieme, je pre ľudský organizmus životne dôležitá, preto je neoddeliteľnou zložkou našej stravy. Na zabezpečenie dennej potreby organizmu však úplne postačí doslova štipka soli. Soľ je nevyhnutná pre normálnu funkciu ľudského organizmu a zachovanie života. Obsahuje sodík a chlór. Sodík zabraňuje stratám vody z tela a udržiava v pozore našu nervovo-svalovú dráždivosť, chlór je zasa súčasťou žalúdočnej šťavy a udržiava rovnováhu medzi kyslým a zásaditým prostredím v našom tele.

No zapájajú sa i do celého radu ďalších procesov. Soľ pri príprave pokrmov doma v prvom roku života rozhodne nepoužívame. Príkrmy zásadne nesolíme po celý prvý rok života dieťatka, pretože práve v tomto veku môže vzniknúť zlozvyk veľa soliť.

Pre potravinársky priemysel vyrábajúci príkrmy platí podľa predpísanej normy pre obsah kuchynskej soli, že príkrm určený deťom do 7. mesiaca má obsahovať menej kuchynskej soli ako 100 mg v 100 g príkrmu. Od 7. mesiaca je to o niečo viac, a to 200 mg v 100 g príkrmu (čo sa nachádza v samotných potravinách).

Po prvom roku možno soľ zaradiť do stravy, ale vo veľmi malom množstve. Nakoľko sa isté množstvo soli každodenne z organizmu stráca, je potrebné tieto straty nahradiť. Pre batoľa sa odporúča množstvo 2 g soli denne, pre dieťa v predškolskom veku 3 g a pre 7 až 10-ročných do 5 gramov. Odporúčané množstvo pre staršie dieťa je do 6 g soli na deň. Za bežných okolností potrebuje organizmus dospelého človeka nevyhnutne doplniť 2 g až 5 g soli denne. Za bezpečné sa považuje množstvo až do 6 g. V skutočnosti však prijímame prakticky v každom veku niekedy až viac než dvojnásobnú dávku.

Ak sa kuchynská soľ privádza do organizmu v nadmernom množstve dlhodobo, môže mať závažné nežiaduce účinky v neskoršom veku. Zdravotné problémy súvisiace s nadmerným príjmom soli (chloridu sodného) sú spôsobené prebytkom sodíka. Patrí k nim zvýšený výskyt vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení, mozgových príhod, ochorení obličiek a osteoporózy (soľ vedie k zníženiu hladiny kalcia). Nadmerný príjem soli zvyšuje tiež riziko vzniku rakoviny žalúdka a pažeráka. Sodík v tele zadržiava vodu, čím zaťažuje krvný obeh a spôsobuje opuchy nôh.

Niektorí autori uvádzajú, že ak by sme znížili u dospelých príjem soli o 3 g za deň, poklesol by u nich o 14 % výskyt mozgovej mŕtvice a o 10 % výskyt infarktu srdca. Množstvo soli, ktoré si do pokrmov pridávame, je totiž dané návykmi. Kto nie je zvyknutý na nadmerné solenie, vníma i mierne slanú potravu ako chutnú. Kravské mlieko má 2-krát viac soli ako umelá výživa, preto ak mamička nedojčí, mala by dávať dieťatku až do ukončeného 3. roku umelú výživu.

Soľ, ktorú používame pri varení a príprave pokrmov, tvorí iba časť z dávky, ktorú denne prijímame. Až tri štvrtiny zo skonzumovaného množstva získavame v „skrytej“ podobe z potravín. Mnohí netušia, že jedným z hlavných zdrojov „skrytej soli“ je chlieb a cereálie. Veľké množstvo soli obsahujú údeniny, syry, nakladané a konzervované potraviny, zemiakové lupienky, krekry, chipsy, chrumky, solené oriešky, popcorny, hranolky a iné slané pochutiny. Ak používame na dochutenie jedál bujón alebo vegetu, treba si uvedomiť, že obsahujú viac ako 50 % soli. Väčšie množstvo soli obsahujú aj instantné pokrmy a jedlá v stánkoch a prevádzkach rýchleho občerstvenia.

Na solenie môžeme použiť jedlú jodidovanú soľ. Jód je veľmi dôležitý pre činnosť štítnej žľazy. Použiť môžeme i morskú soľ, avšak v morskej soli je časť sodíka nahradená inými minerálnymi prvkami (draslíkom, vápnikom, horčíkom). Obsah chloridu sodného je v morskej soli iba o málo nižší než v jedlej soli (jedlá 99 % hmotnosti, morská 97,5 % hmotnosti). Podobne ako bežnú soľ, aj morskú soľ treba konzumovať s mierou. Navyše treba pamätať, že nie každá morská soľ je jodidovaná. Ak si chceme zabezpečiť primeraný prívod tohto prvku, treba kupovať tie druhy morskej soli, ktoré sú obohatené jódom.

Ak nechceme, aby si deti už v najútlejšom veku zvykli na príliš slanú chuť, podávame im potraviny a pokrmy len prirodzene slané. Na dochutenie jedál môžeme opatrne a postupne u najmenších detí po 1. roku používať bylinky, vňate a rôzne druhy zeleniny. Napr. rascu, kôpor, cesnak, zelerovú vňať, pažítku, majorán, bazalku, tymián. Dodávajú jedlám výraznejšiu chuť a pokrm si už nevyžaduje dochucovanie nadmerným množstvom soli.

Fluór patrí k stopovým prvkom a podieľa sa na metabolizme glukózy, syntéze mastných kyselín a cholesterolu, pomáha udržiavať krvný tlak a telesnú hmotnosť, zvyšuje pôsobenie inzulínu a pôsobí preventívne proti vzniku cukrovky, kladne pôsobí na činnosť nervovej sústavy, pečene a endokrinnej žľazy. Fluór je súčasťou kostí, zubov, štítnej žľazy a mozgu. V mnohých krajinách sa pitná voda fl uoriduje, pričom koncentrácia fluoridových iónov je vždy menšia ako 1 mg na liter. Nadmerné užívanie fluóru sa považuje za toxické. Fluór sa ukladá v kostiach a spôsobuje ich krehkosť a morfologické zmeny. Za prijateľný príjem sa považuje 1,5 až 4 mg pre dospelého. V súčasnosti by som odporúčala vyhnúť sa používaniu soli s fluórom u najmenších detí.

Hodnotenie: 0
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa