02.02.2014 (Mgr. Marika Koscelníková)

Školské obedy u nás a v Európe

Dnes, ale aj v minulosti, sa o správne stravovacie návyky detí starali nielen rodičia, ale za svoj cieľ si to kládli aj školské inštitúcie. Mliečne desiaty, ktoré sme poniektorí nenávideli kvôli kôrke na kakau a milovali vďaka vajíčkovej nátierke na čerstvom chlebe. Dodnes si pamätáme na poučné nástenky v školských jedálňach, na ktorých sa ukážkovo farebne týčila pyramída skladby potravín. Rovnako ako aj jedálny lístok, ktorý sme chodili skúmať začiatkom týždňa. Mňam, buchty. Zase fašírka vo štvrtok... Mnohí z nás si práve zo školských jedálni priniesli odpor k niektorých jedlám, vďaka ich servírovaniu či chuti. Kvôli normám pre školské stravovanie sa stávalo, že práve v jedálni sme sa prvý krát zoznámili so špenátom a krúpami. Normy. Tie okrem organizačných pokynov určujú aj to, aká by mala byť skladba jedálneho lístka v školských zariadeniach.

Materiálno-spotrebné normy a vzory jedálnych lístkov vypracuváva Ministerstvo školstva SR. Zodpovedajú výživovým odporúčaným dávkam podľa vekových skupín, zohľadňujú zvláštnosti detského veku. Receptúry sú vypracované aj pre deti s osobitnými nárokmi na stravovanie (diabetes mellitus, celiakia a podobne). Podľa zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov v školských zariadeniach by deti mali počas piatich dní dostať dva krát mäso a raz jedlo so zníženým obsahom mäsa. Chýbať by nemalo jedno múčne a zeleninové jedlo. Dva krát mesačne majú byť deťom servírované prívarky, čerstvá zelenina denne, ryby a obilniny raz týždenne. Medzi zakázané suroviny patria vnútornosti, majonéza a v škôlkach by sa nemali podávať vyprážané jedlá. (Viac pozri: www.minedu.sk, školské stravovanie)

Kvalitu a nutričné zloženie školských obedov v jednotlivých krajinách ovplyvňujú ekonomické, ale aj kultúrne rozdiely. V rámci Európy sú štandardy pre školské obedy základom pre zlepšenie nutričného príjmu všetkých školákov. Ako vyzerajú školské obedy u našich európskych susedov?

Samoobslužný výber a obedové balíčky

Vo Fínsku a Švédsku všetky školské pokrmy plne financuje vláda. Obedy sa pripravujú podľa národných výživových odporúčaní vrátane "modelu taniera". Deti si samé vyberajú z pripravených jedál a príloh. Vystaví sa vzorové jedlo, ktoré  ich má usmerniť pri samoobslužnom výbere. Školy vo Švédsku majú nástroje na webové hodnotenie stravy podávanej v jedálňach a tak rodičia ako aj deti môžu pripomienkovať zloženie a kvalitu jedla.

V Anglicku je školopovinným ponúknutá široká škála jedál, ktoré sa riadia štandardami založenými na potravinách i na živinách. Obmedzuje sa dostupnosť potravín s vysokým obsahom soli, cukrov a tukov (napríklad vyprážané jedlá sú obmedzené na najviac dve porcie za týždeň) a podporujú sa potraviny, ktoré sú bohaté na živiny. Každý deň majú deti k dispozícii na výber jednu porciu ovocia a jednu porciu zeleniny.

Vo Francúzsku každý školský obed zahŕňa hlavné jedlo (z mäsa, rýb, vajec, alebo syra), prílohu, mliečny výrobok a tiež predjedlo alebo dezert. Nutričné normy regulujú, ako často sa pokrmy podávajú v rámci cyklov tvorených dvadsiatimi jedlami. Napríklad aspoň desať  jedál v cykle musí obsahovať varenú zeleninu, desať musí byť so strukovinami, škrobovitými potravinami alebo obilninami, osem  jedál s dezertom pripraveným z čerstvého ovocia.

Niektoré krajiny (Nórsko, Dánsko, Holandsko a Belgicko) nemajú povinný systém školského stravovania. Vo väčšine krajín (s výnimkou Fínska) školy povoľujú, aby si deti nosili jedlo z domu, tzv. obedové balíčky. Ich zloženie by malo zodpovedať výživovým odporúčaniam. Obedový balíček by mal obsahovať minimálne jednu porciu ovocia a jednu porciu zeleniny. Ďalej porciu škrobových potravín, ak je to možné celozrné druhy (napr. krajec chleba, cestoviny, ryža.) Tiež porciu mliečnych výrobkov, porciu bielkovinových potravín: mäso, ryby (tučné ryby, napr. losos alebo sardinky aspoň raz za tri týždne), vajcia, alebo strukoviny. A tiež nápoj v podobe vody, ovocnej šťavy, alebo polotučného mlieka

O tom, čo bude mať dieťa na tanieri v rámci školského stravovania, rozhodujú nielen národné normy, stravovacie politiky škôl, ale aj rodičia. Trendom je nevynechať ani deti, vrátane testovania chuti.  Úspech možno docieliť iba vtedy, ak budú žiakom jedlá chutiť a budú si ich vyberať - toto je stránka, ktorá bola pri rozvoji školského stravovania zväčša zanedbaná. Dôležité je, aby pozornosť venovaná školskému stravovaniu bola súčasťou celkového prístupu školy k podpore zdravia. (Spracované podľa: School lunch standards in Europe)

Hodnotenie: 5
[hodnoťte kliknutím]

Súvisiaca diskusia (0)Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa