Vaše príbehy

27.09.2012 (Pia Mirrad)

Túžba

...Z vašich listov...

Musím sa vám priznať, že ja dieťa nemám. Zatiaľ. Ale veľmi ho chcem. Šialene. A z celého srdca. Občas mám pocit, že tikot mojich biologických hodín počujú ľudia v okruhu päťdesiatich kilometrov. Tieto moje hodiny fungujú až desivo presne. A je v nich nastavené opakované budenie v hodinových intervaloch. To v skratke znamená, že ma až priveľmi často prepadne zúfalá a neprekonateľná túžba, priviesť na svet živú bytosť, ktorá by sa mi aspoň v náznakoch podobala. Zdedila po mne oči, pery, farbu vlasov, či môj neprekonateľný šarm J. Pritom som deti nikdy nechcela. A tu ho máš, zrazu by som rodila ako višňa.

Prečo taký náhly zvrat? Pretože sa nám po dvadsiatich rokoch ničoty, narodilo v rodine bábätko. Dcérka môjho brata. Keď sa narodila, nemala pokrčenú tváričku ako starý pes, tak ako väčšina novorodeniatok, mala ju ako po liftingu. To sa mi na nej páčilo najviac. Plus to, aká bola v tej perinke malá, krehká a bezbranná. Človek by za ňu aj život položil. Aj ruku do ohňa dal.  Ja som dostala dôležitú úlohu v jej živote, stala som sa jej krstnou mamou. A keď som ju prvý krát vzala do náruče, zrazu sa mi v hlave rozsvietila kontrolka. Nie som už vo veku mať vlastné potomstvo? Áno, som. Už pred rokom bolo neskoro. Tak mi teraz v mozgu bliká svetielko. Červené a intenzívne. Značiace túžbu. Vysmievajúce sa môjmu nedávnemu presvedčeniu, že ja deti nikdy mať nebudem. Zavrhujúce moju vieru v to, že nikdy neprevýšim hranicu 56 kíl. Dotieravá kontrolka, tá len tak blikať neprestane. Preto som začala uspokojovať moju túžbu aspoň informatívne, veď vedomosti nie sú nikdy na škodu. Dozvedela som sa toľko nových skutočností o tehotenstve, materstve a deťoch, že by som z toho mohla dávať prednášky.

No nie je to také jednoduché. Len tak bezhlavo sa vrhnúť do rodičovstva, nemyslieť na následky, na budúcnosť, na možné problémy. Preto budem musieť ešte chvíľku počkať. Lebo ak by som to vybafla na priateľa teraz hneď, tak si zbalí kufre. Ak si zbalí kufre, budem musieť kontaktovať spermobanku.

Neostáva mi nič iné, len sa tešiť z mojej krstnej dcéry. Tešiť sa z jej bezzubých úsmevov, hrkotavého smiechu a zo zvratkov, ktorými pravidelne zdobí moje blúzky. V každom prípade dúfam, že sa mi sen o rodičovstve čo nevidieť naplní. A tajne dúfam, že mi bocian prinesie chlapčeka. Dcérušky sú síce fajn, ale synovia nekradnú svojim mamkám kabelky! ;-)

 

Hodnotenie: 5
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa