Vaše príbehy

15.04.2011 (Tatiana)

Príbeh malej Tamarky...

Neviem ako mam začať. Nikdy som nepísala do žiadneho časopisu. Som mamou 8-ročnej a 11-mesačnej dcéry. Obidve deti milujem nadovšetko a ako správna matka sa o ne starám a poskytujem im potrebnú starostlivosť a lásku spolu s priateľom. 8-ročná Peťka je zdravé dieťa a na svoj vek veľmi rozumné a chápavé. Za to jej veľmi ďakujem z celého srdiečka a obdivujem ju, aká je.

11-mesačná Tamarka bola a verím, že aj bude dieťa, ktoré bude zapadať do kolektívu so svojimi rovesníkmi. Píšem, že aj verím, že bude, pretože pred mesiacom, presne 9. marca 2011 jej stanovili diagnózu akútna lymfoblastová leukémia (ďalej ALL). Príznakmi tejto diagnózy v našom prípade boli vysoké horúčky 39 – 40 stupňov Celzia, bledosť a nechutenstvo.

Keď Tamarka dostala teploty, celá rodina  sme si mysleli, že sa jej konečne začali prerezávať zúbky, nakoľko ich ešte vôbec nemala. Po dvoch dňoch, keď stále horúčky pretrvávali, sme zašli za našou obvodnou pediatričkou a tá nám naordinovala antibiotiká (ďalej ATB), nakoľko nám stále teploty neklesali. Nakoniec sme po troch dňoch, keď ATB nezabrali a stále sme mali vysoké horúčky, skončili hospitalizovaní v nemocnici, kde nám stanovili diagnózu anémia.

Poležali sme si 8 dní, absolvovali sme potrebné vyšetrenia, dostali sme transfúziu krvičky a po stabilizovaní nás poslali domov aj s ATB. Po dobratí ATB, s ktorými sme odchádzali z nemocnice, sme zase dostali vysoké horúčky a zase sme boli hospitalizovaní v nemocnici. Bol víkend a samozrejme, že žijeme na Slovensku, tak cez víkend sa nedá robiť nič, sme čakali do pondelka.

V pondelok som osobne požiadala primára detskej nemocnice o preklad do inej nemocnice, nakoľko mi už pri prvej hospitalizácii vraveli lekári, že oni nevedia zistiť, čo je Tamarke. Nechcela som viac čakať a vyjadrila som sa, že keď jej oni nedokážu pomôcť, tak skúsime niekde inde, v inom meste. Po naťahovaní sa s primárom, po jeho” veľkej ochote” a vyjadrení, že čí si myslím, že niekde inde jej budú vedieť pomôcť, že čí sú niekde lepší lekári než oni, sme absolvovali prevoz do inej nemocnice v inom meste. Počítala som s tým, že pôjdeme na detské oddelenie, ale prijali náš na oddelení detskej onkológie a hematológie, takže už v podvedomí som vedela, že Tamarkin stav je vážny.

Po prijatí nám urobili potrebné vyšetrenia, absolvovali sme odobratie kostnej drene, lumbálnu punkciu a čakali na výsledky. Keď boli výsledky, lekárka mi povedala diagnózu ALL. V tej chvíli sa mi svet zrútil. Myslela som na všetko, a v podstate na nič. Stále som si len dávala otázku, prečo pravé Tamarka, čím si to zaslúžila, veď je ešte maličká, ešte ma cely život pred sebou. Odvtedy, už je tomu mesiac, sme stále v nemocnici.

Vedľajšie účinky pri liečbe ALL sú rôzne. Imunitný systém sa stráca a telo bojuje s rôznymi ochoreniami. Tamarkin stav je veľmi vážny, nakoľko sme prišli na onkológiu už v zlom stave a s nedobrými počiatočnými hodnotami.

Začali sme s liečbou a vedľajšie účinky nedali na seba dlho čakať, dostali sme infekciu horných dýchacích ciest, ktorá stále pretrváva, začali sme krvácať do stolice. Prerušili sme stanovenú liečbu ALL. Stolica sa upravila, ale prišiel problém s dýchaním a opuchom dýchacích ciest. Tak po vyšetrení ORL (krčné, nosné, ušné) a zákroku Tamarku napojili na pristroj, ktorý za ňu dýcha.

V tejto chvíli, keď písem toto všetko, čakám ako dopadne ďalší zákrok, nakoľko lekári sa zhodli, že by bolo pre ňu vhodné, keby urobili tracheotómiu (otvor do hrdielka, ktorým bude dýchať). Verím, že tento zákrok bude tým posledným, čo musí absolvovať a bude už lepšie a budeme môcť pokračovať v liečbe ALL.

Je to veľmi ťažké - sedieť, čakať a pozerať sa na svoje dieťa ako sa trápi, ako mu vy nedokážete pomôcť. V tej chvíli by človek  vzal všetku tú chorobu na seba, len aby sa dieťa vyliečilo a nemuselo trpieť a trápiť sa. Nebyť psychickej  podpory priateľa, rodiny a známych, tak by som to určíte nezvládla.

Zároveň ďakujem aj všetkým lekárom z oddelenia Detskej onkológie a hematológie a tiež posielam veľké ďakujem oddeleniu JIS v Košiciach, za ich obetavú prácu a starostlivosť, ktorú dávajú detičkám 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Popri tom všetkom, čo sa deje, človek má čas veľa premýšľať a príde na to, že zdravie je nadovšetko, a treba si ho strážiť.

... P.S. Tracheotómia sa podarila, neboli žiadne komplikácie. Od zajtra Tamarke postupne znížia dávku sedatív, aby už na víkend bola úplne pri vedomí. Pokúsia sa ju odpojiť aj od ventilátora. Ak bude všetko dobré, tak behom ďalšieho týždňa nás preložia naspäť na onkológiu, aby sme mohli dokončiť chemoterapiu a pokračovať ďalej v liečbe. Ostáva nám jedine veriť a bojovať...

List Tatiany, ktorý nám prišiel do redakcie, opäť raz potvrdil silu matky, ktorá nevzdáva boj o zdravie svojho dieťaťa. Tatiana, želáme Vám, ale hlavne malej Tamarke, aby cesta za zdravím bola bez komplikácií a aby ste všetko spolu zvládli. Posielame Vám veľa síl a energie! Určite nám dajte vedieť, ako sa Vám darí. Držíme palce!

 

Hodnotenie: 5
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa