Vaše príbehy

11.08.2013 (z listov našich čitateliek)

Nikdy to nevzdávaj!

Milé mamičky,

rada by som sa s vami podelila o svoj príbeh, pretože tehotenstvo je síce plné radosti, ale pre niektoré aj bolesti a smútku. Avšak nikdy sa nemá nič dopredu vzdávať a potom to stojí za to. Mám 19 rokov a otehotnela som hneď po maturite. Bola som šťastná a môj o šesť rokov starší priateľ tiež. Bývame vo vlastnom byte, ja mám po škole a priateľ zarába v práci, ale i futbalom slušné peniaze. Povedali sme si, prečo nie. V tej chvíli, keď sme cítili tie prvé pocity radosti mi nedošlo, že som vážne chorá a že som od narodenia liečená vo fakultnej nemocnici v Motole s obojstranným refluxom obličiek. To znamená, že jedna oblička je malá asi 4 cm a funguje na 27% a druhá meria asi 6,5 cm a funguje na 73 %. Mám teda dokopy jednu funkčnú obličku. Snažila som sa nepripúšťať si to, ale hneď po prvej gynekologickej prehliadke som musela nastúpiť na maródku s rizikovým tehotenstvom. To bol však všetko len začiatok...

Zápaly, teploty, antibiotiká

Závidím všetkým mamičkám, ktoré sú zdravé a chodia len na kontroly do poradní, potom si obehnú vyšetrenia ako sú ozvy, kontrola u zubára a odbery krvi a moču. Ja som počas svojho tehotenstva užívala osem druhov antibiotík, a to ešte nie som na konci, ale v ôsmom mesiaci. V treťom mesiaci som dostala akútny zápal obličiek alebo pyleonefritídu, ktorá sa nedala liečiť inak než antibiotikami. Chudla som, ležala som v posteli a plakala od bolesti. Priateľ sedel na posteli a díval sa ako trpím, ale nemohol mi pomôcť. Kedykoľvek som sa zodvihla z postele, podával mi vedro, pretože vedel, že začnem okamžite zvracať. Po troch dňoch, kedy som nemala silu vziať nič do úst, ma odviezol do nemocnice, kde som dostala infúziu a aspoň trochu sa dala dokopy.

Mimochodom, vážte si svoje polovičky – ja by som to bez neho naozaj nezvládla. Od tej doby sa to ťahalo. Každý mesiac som bola u svojho gynekológa so zápalom pošvy, ktorý bol spôsobený tým, že som užívala antibiotiká a narušili mi mikroflóru. Ďalej som mala ďalšie a ďalšie zápaly a infekcie močových ciest, ktoré sa nedali tiež liečiť inak, než antibiotikami. Musela som absolvovať amniocentézu. Z dôvodu teplôt a strachu o dedičnosť vrodenej poruchy ľadvín akú mám ja. Našťastie to dopadlo dobre a my sme vďaka amniocentéze s priateľom zistili, že namiesto Matyáška sa nám v brušku ukrýva princezná Nelinka.  Pán gynekológ nám na dvoch prehliadkach povedal, že to bude chlapec ako buk a bolo to naše malé dievčatko, ktoré si medzi nôžky strkalo ručičku...

Radosť z dievčatka bola silná, ale baktéria mi ju kazila naďalej

Tešila som sa ako malá, plakala som od šťastia a celú amniocentézu tak nevnímala. Výsledky našťastie dopadli v poriadku. Onedlho som bola odoslaná na hematológiu, kde mi zistili vysokú hladinu homocysteínu v tele, čo nie je vôbec dobré. Začala som teda užívať kyselinu listovú a pichať si Fraxiparin do brucha. Na ďalšej kontrole u gynekológa mi zistili, že sa mi v tele drží baktéria nazývaná Escheria Coli. Liečiť ju vitamínmi? Nemožné, prišli teda ďalšie antibiotiká. Začala som mať výčitky svedomia, že moje dievčatko bude trpieť len kvôli mne, že som neschopná mama, ktorá nedokáže
ani vynosiť v pohode svoje dieťa v bruchu. Po mesiaci escheria coli vymizla a ja som mala radosť, že si konečne môžem užívať kľud len s klasickými vitamínmi pre tehotné. Týždeň na to som dostala pošvový výtok, čudne sfarbený s čudnou konzistenciou...

V tejto chvíli som opäť do telefónu kamarátkam i priateľovi plakala

Šla som na výter na gynekológiu a pán gynekológ je veľmi dobrý známy mojej maminky. Keď prišli výsledky, čakala som, že keby bolo niečo hrozné, nejaká infekcia, pán doktor si ma zavolá do ordinácie. Ale bolo to ešte horšie, zavolal si rovno moju maminku, od ktorej chcel, aby mi to vysvetlila ako žena žene... Dostala som nebezpečnú infekciu Ureaplazma Urealitica. Je to tá najhoršia infekcia, ktorú môžete počas tehotenstva dostať. Máme ju každý z nás v pohlavných orgánoch, ako ženy, tak aj muži, je to prirodzená vec pre ľudí, ktorí žijú sexuálnym životom, ale vďaka antibiotikám, ktoré som užívala a mala som porušenú pošvovú mikroflóru, sa mi Ureaplazma dostala do maternice... k môjmu dievčatku... Pán doktor to vysvetlil tak, že môžem byť rada, že sme infekciu podchytili v počiatočnom štádiu a nasadil mi tie najsilnejšie antibiotiká, aké sú... Urobila som, čo som urobiť nemala, a to čítať si informácie na internete...

NIKDY si nečítajte o probléme, ktorý máte, príbehy a jeho následky... NIKDY!

Dočítala som sa, že ureaplazma je veľmi nebezpečná, spôsobuje predčasný pôrod či dokonca pôrod mŕtveho plodu. Nemohla som ani hovoriť, plakala som a všetci sa ma snažili ukľudniť. Nie, neupokojila som sa. Dokelu, veď ide o moje dievčatko... Je taká malá a nevinná, nič nezmôže a nemôže sa ani brániť. Maličká je našťastie veľká bojovníčka a všetky negatívne vplyvy zvláda bez problémov.

Rastie, rastie, rastie... akoby sme antibiotiká ani neužívali!

Som v ôsmom mesiaci a v 30. týždni na meraní plodu nám pán doktor oznámil, že Nelinka má 1 620 g namiesto 1 300 g, ako deti priemerne v tomto týždni majú. Som rada, že lieky nemajú žiadny vplyv na jej rast, vývoj a výživu cez placentu. Budúci týždeň idem na posledné stery, aby sa zistilo, či hnusná ureaplazma urealiticum vymizla. Nastupujem budúci alebo ten ďalší týždeň do nemocnice na oddelenie rizikovej gravidity z dôvodu, že musia urobiť niekoľko vyšetrení, aby aspoň záver môjho tehotenstva bol v poriadku. Chcem ale poďakovať všetkým rodinným príslušníkom, hlavne priateľovi a maminke za najväčšiu pomoc a oporu v najťažších chvíľach, a teraz nám držte palce, nech sa nám Nelinka narodí zdravá a veľká... Pretože si myslím, že si to po tom všetkom, čo si vytrpela zaslúži, a vy, mamičky, to NIKDY nevzdávajte...!

Hodnotenie: 0
[hodnoťte kliknutím]

Súvisiaca diskusia (0)Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa