Vaše príbehy

13.11.2008 (Mgr. Janka Eliášová)

Dve, či tri?

NIKDY som nepremýšľala nad tým, koľko chcem mať detí... Jedno, či dve, najprv chlapec potom dievča (?), takéto úvahy som nikdy neviedla. Materinský inštinkt ma prekvapil pomerne skoro, v dvadsiatke. Teraz mám 25, dvoch synov a túžim po ďalšom dieťatku. Je to také nenormálne, mať 3 deti ???

Môj muž pri nadhodení témy tretieho dieťaťa začne chŕliť poznámky typu “môžem si to hodiť” alebo “skončím v Pezinku”. Ak sa prepracujem k inteligentnejšej diskusii na túto tému, prichádzajú na rad logické výhovorky, ktoré dokážem odbiť - ako nedostatok priestoru alebo nedostatok nervov (rozumej trpezlivosti). Moje argumenty končia pri nastolení otázky financií.

Nuž, hľadala som teda podporu zo strany okolia. Posťažovala som sa rodičom... Otec mi na to povedal, že rozhoduje žena: “trochu pridrží a je to”  Hneď som si spomenula na kamarátku, ktorá svojmu milému nedávno povedala, že chce dieťa a že z neho proste nezlezie kým nebude všetko dokončené ako sa patrí. On jej na to povedal, že poletí tri metre do výšky. Keďže nechcem prísť k úrazu, túto možnosť som zavrhla. Okrem toho si myslím, že o takejto záležitosti majú právo aj povinnosť rozhodnúť obidvaja rodičia.

Skúmala som po okolí ďalej... a neustále narážala na tú istú zákernú oblasť. Oblasť financií. Každý radí počkať, prípadne nemať tretie dieťa vôbec. Peniaze, peniaze, peniaze. Hnusná moderná výhovorka. Chápem, keď hlava rodiny zarába menej ako 10tisíc mesačne, matka dostáva smiešny rodičovský príspevok, z toho ťažko uživia 3 deti. K tomu otázka vlastného bývania, prípadne hypotéka na krku.... no je to ťažké, uznávam. Peniaze sú silná páka, ktorá hýbe celým súčasným svetom, s tým ja nič nezmôžem, žijem v tomto svete, tak musím žiť s peniazmi. Som však znechutená z toho, že sa všetko preratúva do trápnych čísiel, ktoré máme, či nemáme na účtoch. Je dieťa naozaj finančný kalkul ?

Poznám rodiny, ktoré majú jedno dieťa, finančný blahobyt a snobskú pohodlnosť. Svojmu jedinému dieťaťu chcú dopriať všetko – druhé nechcú, pretože by museli odkrojiť kus svojej vlastnej pohodlnosti a blahobytu, s výhovorkou, že by museli časť odoprieť prvému dieťaťu. Kto nemá dve deti, nevidí, čo prináša súrodenec. Vzťah, ktorý majú súrodenci medzi sebou, sa nedá s ničím porovnať a už vôbec nie nahradiť. Súrodenca nenahradí žiadna hračka, ani milé zvieratko, dokonca ani dobrý kamarát.

Určite sa týmto nechcem dotknúť rodín, ktoré si skutočne môžu dovoliť uživiť iba jedno dieťa a pritom by túžili mať okolo seba veselý huriavok. Takých sa však nájde málo, myslím, že kto deti miluje a má, dokáže ich uživiť. Súhlasím, že je nezodpovedné mať 8 detí, žiť zo štátnych príspevkov a spolu s deťmi sa hrabať v smetiakoch. To je však druhý extrém. Je ale naozaj také nenormálne, alebo nemožné mať 3 deti, žiť slušne aj keď nie v blahobyte...?  

Štát mi prednedávnom trochu pomohol v tejto (ne)finančnej bitke tým, že schválil príspevok aj na tretie narodené dieťa. Trochu rozporuplná téma, na ktorú by som mala viacero pripomienok, sústredím sa však na jednu. Určite tie peniaze pomôžu. Aj tretie dieťa toho veľa potrebuje. Ale jednorázovým príspevkom sa toho az tak veľa nevyrieši.

Ja som na rodičovskej dovolenke 4 roky, poberám od štátu rodičovský príspevok. Všetka ťarcha je na manželovi, on nás živí, on spláca naše bývanie, on sa stará o našu finančnú pohodu. A preto chápem jeho obavy a vážim si, čo pre nás robí. Kebyže máme tretie dieťa, znamená to ďalšie tri roky na rodičovskej dovolenke... stále bez druhého príjmu (tých pár tisíc, ktoré mám z  rodičovského príspevku sa nedá považovať za príjem). A tak je veľa otcov v práci od rána do večera a matky samé s deťmi... Mnoho rodín rieši otázku, či mať druhé dieťa. Ja riešim tretie.

 Muž sa ma spýtal, či chcem naozaj priviesť ďalšie dieťa do tohto sveta, keď som z neho natoľko zhnusená. Áno chcem, budem ho predsa milovať...

Hodnotenie: 4.8
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa