Vaše príbehy

07.08.2012 (Michaela Z.)

Cesta k bábätku

...Z vašich listov...

O bábätko sme sa s manželom snažili viac ako dva roky. Pravidelné mesačné návštevy u svojej gynekologičky, ktorá vypočítavala plodné dni a kedy by sme sa mali snažiť, aj dvakrát denne, hovorievala, že by to bolo dobré. A keď prišiel menzes, vždy som to oplakala, bola som z toho nešťastná. Pani doktorka nás uisťovala, že som v poriadku a tak nás poslala na vyšetrenie na imunológiu, či náhodou nie som alergická na manželove spermie. Výsledok? Negatívne, opäť ďalšie snaženie.

Nakoniec nás doktorka poslala do centra asistovanej reprodukcie. Tam nás po všetkých vyšetreniach odradili od inseminácie, že vraj by to bolo zbytočné a bezvýsledné. Ak naozaj stojíme o dieťa, tak jedine IVF, obaja sme na mieste súhlasili a ja som podstúpila aplikáciu hormónov. Celkom to šlo a keď prišiel deň, keď som mala ísť na odber vajíčok, nečakala som, že po prebudení mi sestrička povie, že toľko odobratých vajíčok tu ešte nemali, že držím rekord. Odobrali mi ich 48. To som žasla a uisťovala sa, že aspoň jedno by sa potom mohlo chytiť, uhniezdiť a narodiť zdravé bábätko.

Ani som nečakala, že to bude také rýchle a od prvej návštevy centra ubehli dva mesiace a ja som bola tehotná. Zázrak, bola som v siedmom nebi, nesmierne šťastná. Od tretieho mesiaca som zostala doma na rizikovom tehotenstve. Termín pôrodu som mala na 13. mája 2010, nakoniec sa náš Adamko narodil 22. 4. 2010 zdravý, len trochu pridusený, ale inak v absolútnom poriadku. Nemohla som sa toho malého drobčeka nabažiť a bola som tou najšťastnejšou mamičkou pod slnkom.

Keď Adamko slávil svoje prvé narodeniny, tak som nejako tušila, že nie je niečo v poriadku a po urobení tehotenského testu som zistila, že som tehotná. Bola som v šoku, vravela som si, že to nie je možné. Že nám doktor na reprodukcii povedal, že mám syndróm polycystických ovárií, teda neotehotniem a teraz toto. Bola som ešte u svojej gynekologičky na ultrazvuku a potvrdilo sa tehotenstvo. Oplakala som to, chceli sme druhé dieťatko, ale nie tak skoro, bála som sa, ako to všetko zvládnem. Na potrat som ani nepomyslela, nemohla by som to urobiť, po tej prvej skúsenosti som bola rada, že žiadny syndróm nemám a že to všetko bolo iba v hlave, v tej dobe som mala stres na dennom poriadku.

Dostali sme vianočný darček - Matyas sa narodil 21.12.2011, šťastie naše. Obaja sú naše šťastie. Čo viac dodať na záver - som šťastná za obe zdravé, milé deti. 

Veľmi ďakujem, že som vám mohla poslať túto svoju skúsenosť.

Aká bola vaša cesta k materstvu? Vaše príbehy (aj s fotkou) posielajte na twiggi@mamaaja.sk a my ich ako povzbudenie všetkým snažilkám uverejníme na www.mamaaja.sk.

Hodnotenie: 5
[hodnoťte kliknutím]

Súvisiaca diskusia (0)Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa