Materská: bezpečný prístav alebo fóbia?
Iste so mnou budete súhlasiť, keď napíšem, že materská dovolenka má veľa pozitívnych stránok. Človek má príležitosť budovať si vzťah s maličkým človiečikom, ktorý sa ešte len učí spoznávať svet našimi očami. Takisto máme príležitosť viac sa venovať manželovi, prípadne ďalšej rodine, či nájsť si čas na naše koníčky, ktoré sme možno popri našej práci a starostlivosti o domácnosť začali zanedbávať.
A v tomto vyratúvaní dobrých stránok by som samozrejme mohla pokračovať ďalej, no tak by som sa nedostala k tomu, o čom som chcela písať. Nedávno sa mi totiž stala nasledujúca príhoda:
Moja krstná mama je staršia osôbka, ktorá žije úplne sama a jej zdravotný stav je dosť problematický. Má samozrejme svojho opatrovateľa, ktorý jej pomáha s nákupmi, vybavuje poštu a pomáha v domácnosti, no keďže doteraz bola zarytou odporkyňou vlastníctva akéhokoľvek telefónu a spojiť sa s ňou je niekedy naozaj ťažké, rozhodla som sa zmeniť to. A tak som si urobila menší prieskum u mobilných operátorov, ktorý program by bol pre ňu najvhodnejší. Po krátkej úvahe som sa vybrala do jednej z predajní a dostala som nie jednu, ale hneď dve nové SIM karty, keďže tú druhú som dostala od operátora ako bonus.
Teraz ešte kde vziať telefón pri najnižších možných nákladoch? Zamyslela som sa a napadlo mi, že môj brat si nedávno kúpil nový telefón a ten starý už nepoužíva. Tak som sa teda rozhodla, že ho oň požiadam. Brat sa nenechal dlho prehovárať a vyhovel mi. No len čo som do telefónu vložila novú SIM kartu, zobrazil sa na ňom nápis "vložte správnu SIM kartu" a mne bolo jasné, že také jednoduché to nebude. Telefón bol totiž zablokovaný proti použitiu v inej sieti a bude ho treba odblokovať. No a tu sa vyskytol problém.
To, že som na materskej dovolenke má samozrejme veľa výhod, ale má prinajmenšom aj jednu nevýhodu, a to možnú sociálnu izoláciu. Jej prvé príznaky som pocítila, keď som kráčala do servisu pre mobilné telefóny a zistila som, že pociťujem akési chvenie v žalúdku. Žeby som dostala strach? Môj život sa točí v uzatvorenom kruhu každodenných povinností, stretávania tých istých ľudí a rovnakých situácií, no návšteva servisu mobilných telefónov do neho rozhodne nepatrila. V čase, keď som chodila do práce a stretávala sa s množstvom ľudí a množstvom neobvyklých situácií, by som s tým problém určite nemala. No teraz? Bez toho, aby som o tom rozmýšľala, pocítila som odpor vojsť do predajne. No človek sa tomu predsa nemôže poddať! Nemôže si predsa povedať, teraz som na materskej a takéto veci nebudem riešiť, schovám sa kdesi do svojej ulity bezpečia a nebudem z nej vychádzať. Ak chcem ísť ďalej a úplne nevypadnúť z kontaktu s ľuďmi, musím sa tomu predsa vzoprieť.
A tak v sebe potlačím, všetko to, čo ma nahováralo na útek, s úsmevom vojdem do predajne a pýtam sa predavača: "Prosím Vás pekne, dal by sa tento telefón odblokovať?" "Samozrejme." Usmial sa na mňa a ja viem, že je problém zažehnaný. Aspoň nateraz. A tak mi aj toto drobné víťazstvo nad sebou samou hneď pridalo na nálade a ja som sa opäť utvrdila v tom, že človek sa musí neustále stretávať s ľuďmi, ak nechce, aby to na neho nemalo neblahé následky v podobe sociálnej či inej fóbie. Počas materskej dovolenky nevynímajúc.