Rh inkompatibilita matky a dieťaťa

Poznanie vlastnej krvnej skupiny a tzv. Rh faktoru je dôležité nielen pri vážnych operáciách či transfúziách, ale aj v tehotenstve. Termíny ako RHEGA či inkompatibilita preto oprávnene zaujímajú každú ženu, ktorá nosí pod srdcom dieťa. O čo vlastne ide?

Krvné skupiny
Sú určené podľa prítomnosti antigénov systému AB0, ktoré sa nachádzajú na červených krvinkách. Ide vlastne o určitý druh bielkovín, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek a tvoria ich „značku“. Tieto bielkoviny v systéme AB0 sú dve. Jedna je označená písmenom A a druhá písmenom B. Ak je prítomná bielkovina typu A, má človek krvnú skupinu A, ak je prítomná bielkovina B, tak má skupinu B, ak sú obe, tak má krvnú skupinu AB, ak žiadnu, tak má skupinu 0. Je zaujímavé, že v krvi sa vždy nachádzajú protilátky proti neprítomnej krvnej skupine, teda skupina A má protilátky proti B, B má protilátky proti bielkovine A a 0 má protilátky proti obom skupinám. AB nemá
protilátky žiadne.

Pri transfúziách možno v zásade podať človeku len krv darcu tej istej krvnej skupiny, ale výnimočne sa dá každému pacientovi podať isté množstvo krvi krvnej skupiny, ktorá sa označuje aj ako skupina „univerzálneho darcu“. Ide o skupinu „0“ Rh negatív. Teda platí, že ľudia s krvnou skupinou AB sú univerzálnymi príjemcami všetkých krvných skupín, pretože ich krv neobsahuje žiadne protilátky. Ľudia s krvnou skupinou 0 sú univerzálnymi darcami pre všetky krvné skupiny, pretože ich krvinky neobsahujú žiadne antigény.

Pre zaujímavosť - vo svete je rôzne zastúpenie krvných skupín. Najviac A skupiny majú Eskimáci a Laponci, najviac B skupiny majú Kórejci a najviac 0 majú Španieli a Indiáni.

Dedičnosť krvných skupín
Pri oplodnení získava každý jedinec polovicu genetickej výbavy od matky a druhú polovicu od otca. Preto je každá krvná skupina tvorená dvoma génmi. To, akú krvnú skupinu bude potomok nakoniec mať, nakoniec však záleží od toho, ktorý gén (matkin alebo otcov) je dominantnejší. Platí, že silnejší je gén pre krvnú skupinu A a pre krvnú skupinu B. Slabší je gén pre krvnú skupinu 0. Teda ak človek zdedí od jedného rodiča skupinu A a od druhého 0, bude výsledná krvná skupina A. Ak zdedí A a B, bude výsledná skupina AB a ak zdedí od oboch 0, bude skupina 0.

Určenie krvnej skupiny bolo niekedy jedinou metódou na vylúčenie otcovstva dieťaťa. Zakladá sa na pravidlách dedičnosti krvných skupín. Napríklad dieťa matky so skupinou „A“ a otca so skupinou „A“ nemôže mať krvnú skupinu B. Aj tu však platí, že výnimky potvrdzujú pravidlo. Na základe známych asi 20 prípadov zo sveta sa zistilo, že v ojedinelých raritných prípadoch môže dôjsť ku genetickej chybe, kedy sa gény rodičov nelogicky skrížia a vznikne tak nezodpovedajúca krvná skupina potomka.

Odlišnosti sú aj pri dvoj- a viacerčatách. Jednovaječné dvojčatá majú vždy zhodnú krvnú skupinu, pretože pochádzajú z jedného oplodneného vajíčka, ktoré sa po oplodnení rozdelilo. Dvojvaječné dvojčatá môžu mať rôzne krvné skupiny. U viacerčiat to platí rovnako, avšak ak sa napríklad medzi štvorčatami nachádzajú jednovaječné dvojčatá, tieto majú zhodnú krvnú skupinu, pričom ich ďalší dvaja súrodenci môžu mať krvnú skupinu rôznu, ale aj rovnakú.

Ako vznikajú krvné skupiny
Systém ABO môže prezradiť eventuálnu príslušnosť k matke, resp. otcovi. Tieto informácie však majú obmedzenú vypovedaciu hodnotu, nakoľko viac ako 80% obyvateľstva má krvnú skupinu „0“ alebo „A“ a existujú len štyri krvné skupiny. Aby bolo možné presne určiť príslušnosť k rodičom, je potrebná analýza DNA.

Nasledovná tabuľka ukazuje možnú krvnú skupinu dieťaťa podľa toho, akú krvnú skupinu majú jeho rodičia:

Legenda:

Červenou farbou je označená krvná skupina matky

Modrou farbou je označená krvná skupina otca

Čiernou farbou je označená možná krvná skupina dieťaťa

 


Rh faktor

Bol objavený v roku 1940 Karlom Landsteinerom, ktorý robil testy na opiciach rodu Macac – Rhesus. Rh faktorom rozlišujeme, či je krv Rh pozitívna, t. j. či červené krvinky majú tzv. antigén Rh faktor, alebo je negatívna (Rh faktor chýba, nie je prítomný). Ľudí s Rh pozitívnym faktorom v našej populácii prevyšuje, je ich asi 85 %. Zvyšných 15 % je Rh negatívnych.

Tento fakt je veľmi dôležitý pri transfúziách. Platí, že pacient Rh negatív (Rh-) nesmie dostať krv Rh pozitív (Rh+), pretože by si pacientova krv vytvorila protilátky, ktoré by spôsobili rozpad krviniek darcovej krvi, čo by mohlo viesť k vážnemu poškodeniu zdravia pacienta, dokonca i k jeho smrti. Opačne to však neplatí, pacient Rh+ môže dostať krv Rh+ i Rh-.

Za normálnych okolností Rh negatívny jedinec nemá vytvorené protilátky proti Rh faktoru, tak ako to je pri AB0 systéme. Tieto sa začnú tvoriť až v prípade, kedy sa jeho krv dostane do kontaktu s Rh pozitívnou krvou. Na rozdiel od AB0 systému však tieto nové protilátky sú menšie a prenikajú placentou a môžu spôsobiť ochorenie plodu. U AB0 systému protilátky sú tzv. triedy IgM, ktoré sú veľké a cez placentu neprechádzajú, takže matka so skupinou A pokojne môže vynosiť dieťa so skupinou B a naopak.

Rh negatívna matka a Rh pozitívne dieťa
Krvná skupina a Rh faktor sa vyšetruje počas prvého prenatálneho vyšetrenia aj u všetkých tehotných žien. Prítomnosť možných protilátok sa počas tehotenstva vyšetruje trikrát. Problém nastáva, ak je žena Rh negatívna a muž Rh pozitívny. Hrozí tak nebezpečenstvo, že dieťa bude tiež Rh pozitívne. Čo z toho vyplýva? Ak Rh negatívna matka čaká Rh pozitívne dieťa, je riziko, že organizmus matky vytvára protilátky voči krvi vlastného dieťaťa, t. z. organizmus matky „sa nebude znášať“ s organizmom dieťaťa. (Kedysi bol tento problém častou príčinou potratov a úmrtí novorodencov. Dnes už vieme k tejto komplikácii pristupovať úspešne.)

Problém Rh inkompatibility (t. j. neznášanlivosť v Rh systéme) nehrozí pri prvom tehotenstve, pretože, ak sa počas tehotenstva neudialo nič závažne, krvinky z krvi matky a z krvi dieťaťa sa nepremiešali. Pri pôrode však môžu krvinky Rh+ dieťaťa preniknúť do krvi Rh- matky. (Ak by tvorba protilátok anti-D dramaticky stúpla už počas tehotenstva, pôrod by musel byť vyvolaný skôr.)

V záujme predchádzania možným rizikám sa dnes preventívne podáva Rh negatívnej matke v 28. týždni tehotenstva prvá dávka injekcie Rhega (anti-D globulín), ktorá je tvorená protilátkami, ktorých úlohou je vychytať Rh pozitívne krvinky plodu a tak zabrániť ich vplyvu – zatiaľ nie je štandardom.

Po pôrode sa vyšetrí Rh faktor u narodeného dieťaťa. Ak je Rh+, matka dostane do 72 hodín po pôrode druhú dávku injekcie Rhega. Ak je dieťa Rh-, Rhega sa nepodáva. Jednoducho možno povedať, že táto protilátka zničí v krvi matky Rh+ krvinky plodu skôr, než si telo matky začne voči nim tvoriť protilátky. Tie by mohli počas ďalších tehotenstiev vážne poškodiť plody. Platí, že s každým ďalším tehotenstvom stúpa tvorba protilátok anti-D a tým aj riziko poškodenia plodu.

A ešte niečo – injekcia Rhega sa aplikuje nielen u Rh- žien po pôrode, ale aj u tých, ktoré prekonali alebo podstúpili potrat. Odporúča sa však aj ženám po transfúziách krvi, amniocentéze, či po mimomaternicovom tehotenstve.

Zaujímavosti o krvi (podľa www.darujkrv.sk)

  • V krvnom obehu človeka koluje 4 – 5 litrov krvi.
  • Celkom má človek asi 25 až 30 biliónov červených krviniek. Celková plocha povrchu červených krviniek predstavuje asi 3 000 m2, t. j. približne polovicu futbalového ihriska. Červené krvinky jedného človeka, zoradené v rade, by obtočili Zem 4 189-krát okolo rovníka.
  • Jedna biela krvinka pripadá asi na 600 – 800 červených krviniek.
  • Žily obsahujú v každom okamihu asi 75 % krvi celého organizmu. Asi 20 % krvi sa nachádza v tepnách a iba 5 % vo vlásočniciach.
  • Červené krvinky prúdia v pľúcach tak blízko vzduchu, že kyslíková výmena trvá iba jednu štvrtinu sekundy.
  • Červené krvinky zomierajú asi po 75 000 obehoch vykonaných medzi pľúcami a tkanivami, čo im trvá asi tri mesiace (120 dní).
  • Každú sekundu sa vytvorí 3 000 000 nových červených krviniek a asi ten istý počet ukončí svoju púť.
  • Obličky prefiltrujú každý deň všetku krv tela 60-krát.
  • Krvné bunky sústavne odumierajú a nahradzujú ich iné. Červené krvinky žijú 90 – 125 dní, biele od niekoľko hodín do niekoľko mesiacov (záleží od druhu). V krvi dospelého človeka odumiera každú hodinu asi 1 miliarda červených krviniek a 5 miliárd bielych krviniek. Takto sa za 24 hodín zregeneruje 25 g krvi.
  • Za minútu prejde mozgom 740 – 750 ml krvi.
  • Srdce vypudí jedným sťahom v pokoji asi 60 – 80 mililitrov krvi, srdcový výkon je teda 5 – 10 litrov za minútu, čiže až 12 000 litrov denne. Po namáhavom cvičení môže byť výkon srdca až 45 litrov za minútu.
  • Kostná dreň dospelého človeka váži priemerne asi 2 600 g. Za 70 rokov života vytvorí 650 kg červených a 1 000 kg bielych krviniek.

Pridajte svoj komentár

Komentáre

  • <p>Chcem sa op&yacute;tať či m&ocirc;že byť problem aby som donosila babo ked ja m&aacute;m krv RH negat&iacute;v a priatel AB negat&iacute;v P&yacute;tam sa preto lebo som už druhy krat potratila dakujem</p>

    Zaslal Marcela, 20/10/2012 8:29pm (pred 2 roky)

  • Dobrý večer  Pred mesiacom sa nám narodila dcéra s
    krvnou skupinou A+ Moja krvná skupina (otec) je 0+ a moja
    manželka má B+ Je možné aby dcéra mala inú krvnú
    skupinu ako jej rodičia ? Aj keď  u starých rodičov sa
    A  vyskytuje  Ďakujem za odpoveď

    Zaslal anonym, 18/10/2011 9:58pm (pred 3 roky)

  • ake rizika hrozia ak ja matka rh+ a dieta rh-?
    bude v tomto pripade tiez telicko dietata ohrozovat
    organizmus matky?
    dochadza tiez k nejakemu riziku?o
    o opacnom pripade je vela popisane ale nie o takomto.
    ak aj je vsetko ok poprosim o vysvetlenie preco?je to tak
    ale zaujima ma iba tento pripad  - ostatne uz prestudovane.

    dakujem

    Zaslal anonym, 23/09/2011 12:29am (pred 3 roky)

  • V tvojom prípade zrejme trošku pochybil lekár, keď ty
    sama si mu musela prízvukovať, aby ti vzal krv na
    protilátky.... :evil: Ja mám tiež podobný problém a
    tiež sa bojím, ak budem druhýkrát tehotná, aby bolo
    všetko v poriadku. Ja som A1 rh- a manžel B1 rh+, naša
    dcérka je AB rh+. Dostala som aj spomínanú injekciu, ale
    ten strach vo mne stále drieme. Čo ak my nebudeme mať
    šťastie a niečo sa stane bábätku??? :-(

    Zaslal anonym, 02/02/2011 5:20pm (pred 4 roky)

  • Myslím, že sa tomuto problému venuje málo priestoru. Som
    Rh neg., manžel poz. a syn je tiež poz. Po pôrode mi bola
    podaná Rhega, myslela som, že tým som dostatočne
    chránená a pri druhom bábätku nebude problém. Mýlila
    som sa však. Od začiatku tehotenstva som svojho lekára
    upozorňovala aby to dostatočne sledoval, neviem možno sa
    dalo urobiť viacej. Krv na protilátky mi brali celkovo 3x
    a z toho jeden krát som ho musela sama upozorniť, že je
    čas na odobratie krvi. Nakoniec, po treťom odbere ma v
    28tt poslal na rizikovú ambulanciu s tým, že krvné testy
    na protilátky sú už na maximálnej hranici a je potrebné
    sledovanie USV, prietoky. Hospitalizovali ma na zač. 29tt,
    urobili amniocentézu, ktorej výsledky boli do 24hod./bol
    to urgentný prípad/ a boli zlé, takže na začiatku 30tt
    som rodila sekciou. Malá mala vyše 1300 g. Teraz je v
    inkubátore, tak dúfam, že všetko dobre pôjde a bude
    pekne priberať a neobjavia sa ďalšie problémy. Možno je
    pravda, že po Rhege sú tieto problémy minimalizované,
    ale my sme dôkazom, že to netreba podceňovať.

    Zaslal anonym, 26/01/2011 1:45pm (pred 4 roky)

  • Ahojte, Moju prvú dcérku som mala včase, ked ešte nebol
    internet a jedinú informáciu o inkompatibilite som našla
    v jednej knihe napísané asi jednou vetou. Mám krvnú
    skupinu A1 rh - a manžel 0 rh+. Aj gynekologička ma
    vystrašila akýmsi príbehom, takže som tehotenstvo
    prežila v strachu. Dcérka sa našťastie narodila
    vporiadku s krvnou skupinou po manželovi. Druhá dcérka
    má 0 rh - , narodila sa tiež zdravá a teraz sa mi
    narodil po dlhšom čase chlapček s krvnou skupinou A rh+ a
    tiež bez komplikácií. Teraz som už o tom vedela takmer
    všetko a nepripúšťala som si, že by sa mohlo niečo
    stať.

    Zaslal anonym, 05/01/2011 11:42pm (pred 4 roky)

  • anonym napísal:
    baby poradte chceme zacat o chvilu pracovat na babe s
    buducim manzelom, ja mam A2 RH + a on ma A rh - alebo +,
    nevieme na isto, len sa chcem opytat ci to bude zle ked on
    bude mat predsa -, ja sa v tych krvinkách nijako nevyznam
    dakujem vam

    Neboj sa, problémy môžu nastať len pri opačnej
    situácii, keby si ty mala Rh mínus a manžel Rh plus. Inak
    mne moja gynekologička povedala, že pri prvom tehotenstve
    problémy nebývajú.

    Zaslal anonym, 04/01/2011 8:46pm (pred 4 roky)

  • baby poradte chceme zacat o chvilu pracovat na babe s
    buducim manzelom, ja mam A2 RH + a on ma A rh - alebo +,
    nevieme na isto, len sa chcem opytat ci to bude zle ked on
    bude mat predsa -, ja sa v tych krvinkách nijako nevyznam
    dakujem vam

    Zaslal anonym, 04/01/2011 12:43pm (pred 4 roky)

  • Ahoj.
    Tak mi sme to mali minulý rok veru veselé. Keď som bola
    tehotná, ani ma nenapadlo rozmýšľať o AB0
    inkompatibilite, tešila som sa len z toho,že mám Rh +.
    Termín pôrodu som mala 28.12.2009, ale dcérka sa
    vypýtala na svet 15.12.2009. Všetko prebehlo v poriadku,
    len bola žltučká. Neprechádzalo ju to tak nakoniec
    skončila pod svetlom na dlhých 8 dní..... A každé ráno
    odbery krvi(doteraz má stopy po vpichoch),veľký
    plač,potom verdikt ešte pod svetlo, veľký plač pre
    zmenu môj, a tak sme strávili celé Vianoce v nemocnici.
    Pustili nás až 27.12. Bola som smutná a nechápala som
    prečo tak moje slniečko musí trpieť. No a potom som si
    uvedomila, že keby som to trochu predvídala, tak si
    ušetrím aspoň pár stresov.
    Manžel má totiž skupinu AB a ja 0. Takže logicky z toho
    nemohlo vzísť nič, čo by Emmke situáciu uľahčilo.
    Má skupinu B. Teraz už viem, že keď budeme plánovať
    druhého potomka, tak sa môžem pripraviť na podobnú
    situáciu:) Myslím si síce,že budem aj tak nešťastná,
    ale aspoň budem vedieť dôvod tej situácie.

    Zaslal anonym, 16/12/2010 9:21am (pred 4 roky)

  • Prave vcera som sa o tomto probleme rozpravala s mojim
    gynekologom - ja mam krvnu skupinu AB- a manzel A+. Prvy
    syncek zdedil krvnu skupinu AB+, takze po porode mi bola
    automaticky podava Rhega. Pytala som sa ci sa casto stava,
    ze tehotnym mamickam pocas tehotenstva indikuju v krvi
    protilatky a on mi povedal, ze v minulosti sa to asi stavalo
    casto, ale dnes vdaka podaniu Rhegy sa to uz nestava - ze on
    sa za celu svoju prax stretol s tym asi raz. A vraj v
    Cechach je uz vyvinuta taka metoda (oni na podavani Rhegy
    vraj viac setria ako Slovaci), kde ak pride pocas
    tehotenstva k vzniku protilatok proti dietatku, tak sa pocas
    tehotenstva prevadza transfuzia krvi cez pupocnik do
    dietatka a, ze su s touto metodikou velmi uspesni... Ja dam
    asi radsej prednost tej injekcii ako to riesit v tehotenstve
    a obavat sa o ziot svojho dietatka... :-) Ale aspon ma
    ukludnil, ze dnes sa uz na problem imkompatibility velmi
    dba a nemusim sa obavat.

    Zaslal anonym, 12/11/2010 2:43pm (pred 4 roky)

RSS pre komentáre na tejto stránke | RSS pre všetky komentáre

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa