Pôrod doma - utópia (alebo) realita?

PaedDr. Dagmar Baluchová | 3. február 2012

Niekde prirodzené, inde zatracované... aký je váš názor?

V niektorých krajinách sveta je aj v 21. storočí samozrejmosťou. Na Slovensku sa rodiť v domácom prostredí „pritrafí“ pár ženám, ktoré to do pôrodnice nestihnú, keď sa ich dieťatko vypýta na svet skôr. Avšak pribúda aj tých, ktoré si takýto pôrod doslova želajú – navzdory mienke verejnosti, okolia a často i najbližšej rodiny...

K tejto kontroverznej téme majú čo povedať mnohí, či už odborníci z radov lekárov, ženy ktoré sú ZA i PROTI. Dali sme preto priestor viacerým, uvedomujúc si, že konsenzus sa nám asi nepodarí vytvoriť. Ale to nebolo ani cieľom, chceli sme sa len spoločne zamyslieť nad tým, aké pozitíva a negatíva môže priniesť pôrod v domácich podmienkach mamičkám a ich deťom a do akej miery hrá v tomto rozhodovaní úlohu zákon, slobodná vôľa rodičov a morálka.

Krok dopredu alebo späť?
Pre mnohé krajiny a kultúry je rodenie detí v prirodzených podmienkach ešte stále typické. No výdobytky civilizácie, ktoré prenikajú všade, majú za následok, že aj ženy, ktorých mamy a staré mamy rodili doma, si v prípade možnosti rodiť v nemocničnom zariadení alebo pôrodnom dome si vyberajú túto možnosť.

Dokumentárny film Babies, zachytávajúci narodenie a prvý rok života štyroch bábätiek z Mongolska, Afriky, Japonska a Ameriky prekvapujúco poukazuje na to, ako mongolská žena opúšťa pred pôrodom svoju jurtu a odchádza rodiť do nemocnice, odkiaľ ju manžel aj s bábätkom pár dní po pôrode vyzdvihuje a odváža domov.

Trend zveriť svoje nenarodené dieťa pri jeho príchode na svet do rúk lekárov, pôrodných asistentiek a dúl je v 21. storočí všade vo svete zrejmý. No tak ako sa objavujú alternatívy v životných štýloch, stravovaní a obliekaní, má aj rodenie detí svoju alternatívu, ktorá je pre niektoré ženy návratom k prirodzenosti, no pre niektoré, žiaľ, iba snahou zaradiť sa do špecifickej spoločnosti, či vyskúšať niečo nové...

Zákon hovorí...
Na Slovensku sa už taktiež ozývajú hlasy, ktoré to podporujú. Opýtali sme sa preto na  ministerstve zdravotníctva (MZ SR), čo v tomto smere hovorí legislatíva: „Je potrebné rozlišovať pôrod prekotný (prebieha neobvykle rýchlo) a plánovaný. Prekotný, t. j. spontánne prebiehajúci, ktorý trvá menej než 2 hodiny, sa môže udiať aj v prirodzenom sociálnom prostredí ženy. Žena môže porodiť sama, alebo za asistencie manžela, či inej osoby. Pri tomto pôrode nie je potrebné vyvodzovať trestno-právnu zodpovednosť voči žene alebo inej osobe, nakoľko ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, resp. prvej pomoci pri pôrode. Na Slovensku sa však neodporúča odvádzať plánovaný pôrod v prirodzenom sociálnom prostredí ženy pre vysoké riziko vzniku náhlych komplikácií, ktoré môžu ohroziť zdravie, život ženy, aj dieťaťa. Ak sa žena rozhodne pre plánovaný pôrod v jej prirodzenom  sociálnom prostredí (odrodí sama alebo za prítomnosti inej osoby), je to jej slobodné rozhodnutie. Ak dôjde k ohrozeniu zdravia, života jej alebo dieťaťa, musí táto žena následne znášať všetky trestno-právne dôsledky svojho rozhodnutia.“

V § 2 ods. 3 zákona NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je ustanovená neodkladná zdravotná starostlivosť, pričom sa za takú považuje aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. „No na Slovensku legislatívne nie je zakázané rodiť žene doma a nie je ani legislatívne ustanovené, aby rodila len v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vychádzajúc ale z poznania, že pôrod je stav, pri ktorom môže dôjsť k ohrozeniu zdravia, života ženy alebo dieťaťa, sa už v 50. Rokoch 20. stor. zaviedlo odvádzanie pôrodov v zdravotníckych zariadeniach.“

Odborná pomoc AJ doma?
Pri pôrodoch doma je kľúčová otázka zodpovednosti. Kto ju na seba prevezme, ak sa matke či dieťaťu niečo stane? MZ SR upozorňuje: „Lekár sa môže zúčastniť pri pôrode vedenom v prirodzenom sociálnom prostredí ženy, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak sa však zúčastní pri pôrode s tým, že si žena želá porodiť plánovane v jej prirodzenom sociálnom prostredí, preberá lekár zodpovednosť za zdravie, život ženy a dieťaťa. Ak dôjde k ich ohrozeniu, preberá plnú zodpovednosť a následne budú konať orgány činné  v trestnom konaní, s vyvodením  všetkých dôsledkov.“

Mnohé ženy, ktoré chcú rodiť doma, apelujú na skúsenosť z ČR, kde si ženy k pôrodu môžu privolať pôrodné asistentky alebo duly (špeciálne vyškolené ženy, ktoré poskytujú starostlivosť ženám počas tehotenstva, pôrodu, šestonedelia). MZ SR nás upozorňuje, že „pôrodná asistentka (pracujúca v zdravotníckom zariadení alebo držiteľka licencie na výkon samostatnej praxe), má kompetenciu samostatne odvádzať fyziologický pôrod, a to v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti.“ Takže doma nie...

Mgr. Ľuba Lapšanská, z obč. združenia Slovenské duly však priznáva, že mamičky sa na ne so žiadosťou o pomoc pri pôrode doma obracajú aj tak často. „Každá má svoje vlastné predstavy o pôrode a obvykle sú pevne rozhodnuté porodiť v domácom prostredí. Problémom však je zabezpečiť im kvalifikovanú odbornú pomoc, takú, akú majú matky inde vo svete. Duly ale nie sú zdravotníckymi pracovníkmi, a preto nechodievajú k neasistovaným pôrodom domov, kde nie je zabezpečená zdravotnícka starostlivosť. Zakazuje to aj etický kódex nášho združenia. Tehotné ženy si preto hľadajú pôrodné asistentky zo zahraničia, najmä z Rakúska. Stretávame sa aj s prípadmi, kedy žena porodí doma sama, bez akejkoľvek odbornej pomoci, len za prítomnosti partnera. To už považujeme za hazard so životom.  Podporujeme myšlienku pôrodov doma, ak sa tam žena cíti bezpečne a má zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Obávame sa však, že postupným a neustálym zatváraním pôrodníc a zvyšovaním počtu rodičiek už na i tak preplnených oddeleniach spejeme práve k tomu, že ženy sa budú čoraz častejšie rozhodovať pre pôrod doma, a ak sa situácia nezmení, tak pre pôrod doma bez  odbornej pomoci...“

Výzva za bezpečný pôrod
V Českej republike sa plánovane doma narodí ročne asi 400 detí. Vzrastajúci záujem však nenašiel podporu u tamojších zákonodarcov. Jana Smiggels Kavková predstavuje Výzvu za bezpečný pôrod, ktorá je iniciovaná Českou ženskou lobby ako reakciou na zhoršenie situácie v českom pôrodníctve. „Novoschválený zákon o zdravotných službách totiž znemožní pôrodným asistentkám poskytovať rodičkám pomoc pri pôrodoch doma. Za jeho porušenie im hrozia až polmiliónové pokuty. Ženy tak zostanú pri pôrodoch doma úplne bez odbornej pomoci. Vo väčšine európskych krajín si rodičky môžu vybrať pôrodnice, pôrodné domy či domáci pôrod vedený pôrodnou asistentkou. Všetko im hradia zdravotné poisťovne. Každá žena by mala mať možnosť slobodnej voľby, kde a ako privedie na svet svoje dieťa. Toto právo garantuje ústava i mnohé medzinárodné zmluvy. Našou výzvou chceme docieliť, aby si ženy mohli samy zvoliť spôsob a miesto pôrodu a aby mohli pôrodné asistentky samostatne vykonávať svoju profesiu, aj v domácich podmienkach.“

„Doma sme rodili plánovane a zopakovali by sme si to...“ potvrdilo nám svorne 6 mamičiek, ktoré sme požiadali o vyjadrenie.

Pôrod je intímna vec
Mirka (28 r.) priviedla svoju 9-mesačnú dcéru Julianku na svet za pomoci manžela a kamarátky. Dôvodov pre tento krok bolo viacero. Hovorí: „Chcela som svoje bábätko mať pri sebe nepretržite a chcela som neriadený a neasistovaný pôrod. Nemala som žiadne komplikácie. Podľa mňa je pôrod prirodzená vec a žena je na to stvorená, aby priviedla na svet dieťa. Je to intímna vec matky, dieťaťa a otca a nikto by to nemal urýchľovať, určovať podmienky, pretože sa môže narušiť prirodzený priebeh a následky sú často fatálne. O priebehu a tempe pôrodu rozhoduje dieťa a je potrebné, aby sa matka s ním zosúladila. Na to treba trpezlivosť a priestor pre ženu. U mňa trval pôrod viac ako 15 hodín a bol krásny, harmonický, pokojný, bezbolestný, plný energie (nie vyčerpanosti).“
Mirkinu dcérku prišla po narodení do hodiny skontrolovať pediatrička, ktorá im fandila. Gynekológ prišiel asi do 2 hodín a odporučil Mirke ošetrenie v nemocnici z dôvodu popôrodného poranenia. V nemocnici ju najskôr odmietli prijať, ale napokon ju ošetrili. Z narodenia svojej dcérky má vysoko pozitívne dojmy a na otázku, či by sa opäť rozhodla rovnako, hovorí: „Áno, kedykoľvek, kdekoľvek, hlavne v kruhu najbližších a pokojne aj hneď.“

Nenechám so sebou zametať
Lucia (29), porodila svoje prvé dieťa v nemocnici, no druhé doma – plánovane. 
Počas prvého pôrodu jej prekážal prístup personálu. Keď čakala druhé dieťa, nenašla dôvod, prečo ísť do pôrodnice. „Nie som chorá, ani nesvojprávna, aby som so sebou nechala zametať tak, ako to robia v pôrodniciach...,“ konštatuje Lucia a pokračuje: „Moja spádová pôrodnica má mieru cisárskych rezov okolo 40 % a mieru pôrodov s komplikáciami vyše 60 %. Domáce pôrody vykazujú mieru komplikácií pod 10 %! A viem, koľko postihnutých je práve vďaka pochybeniu lekárov pri pôrode. Pôrod doma mi pripadal bezpečnejší než v pôrodnici.“ Lucia na Slovensku nenašla pôrodnú asistentku ochotnú prísť k pôrodu doma. Možnosť zavolať si ju z Rakúska a Maďarska padla kvôli jazykovej bariére, z Čiech bola veľmi drahá. Rodila preto iba s manželom. Chodila do poradne, mala podrobnejšie ultrazvuky kvôli prípadným chybám bábätka, pre ktoré by rodila v nemocnici. Pôrod prebehol bez problémov, no nie ľahko. „Je úžasné pozorovať svoje telo, ktoré pôrod dokonale zvláda. Bábätko chytil manžel do rúk, malo pupočnú šnúru okolo krku, ale to je bežné. Uložila som si ho na seba, poprikrývali sme ho a počkali, kým sa prisaje a nadojčí. Placentu som porodila asi do 2 hodín.“
Kvôli Rh inkompatibilite potrebovala dostať do 24 hodín injekciu, a tak sa vybrali do pôrodnice aj s bábätkom. No lekári na nich zavolali políciu... „Čakali sme to, mali sme so sebou rôzne časti zákonov i vyjadrenie ministerstva zdravotníctva. Policajti usúdili, že sme v práve. Lekári boli odporní, ale zhodnotili, že dieťa je zdravé, mňa netreba šiť, počkali sme na výsledky krvi, dostala som injekciu a na reverz sme odišli domov aj s bábätkom.“ A čo budúcnosť v jej prípade? „Nemocnica ani náhodou, pôrod je výnimočný, zažijete ho len párkrát, tak prečo si ho nechať kaziť ľuďmi, ktorí sa správajú nevhodne?“

Chcela som minimalizovať zásahy
Z prvého pôrodu v nemocnici mala traumu aj Ivana (29), mama 6-ročného Mareka a 7-mesačnej Hanky, a to kvôli násiliu v druhej dobe pôrodnej a separácii od syna. Druhýkrát bola jej voľba jasná.
„Týždeň po vypočítanom termíne som sa v noci zobudila na kontrakcie, zavolala som rakúskej pôrodnej asistentke, s ktorou som si vopred objasnila svoje predstavy. Za 2 hodiny dorazila, vyšetrila ma (v širokom podrepe, nie na chrbte s nohami hore), popočúvala ozvy. Nakoniec som porodila v polohe na štyroch, pôrodná asistentka zachytila dcérku, odtočila jej pupočnú šnúru z krku a položila ju ku mne. Najbližšie 2 hodiny som ju nedala z ruky...? Na mojom nahom tele bola prakticky nepretržite aj ďalšie dni potom...“ zveruje sa nám so svojimi pocitmi. Pôrodná asistentka bola skontrolovať Ivanu i dcérku aj na druhý deň. Všetko bolo v poriadku, a tak stačilo, že dohodnutý pediater dcérku pozrel na 4. deň, Ivana bola u gynekológa po šestonedelí.
Za najväčšie plusy domáceho pôrodu pokladá minimalizáciu zásahov. „Cítila som, že na pôrode pracujeme ja a dieťa, každý ďalší je tam len pre istotu a čím je jeho vstup menší, tým lepšie (okrem otca dieťaťa, príp. starších súrodencov – záleží od charakteru vzťahov). Obzvlášť som si užila dni po pôrode, nevyčerpávala ma prítomnosť ľudí, procedúr a vyhovovalo mi aj to, že tu neboli ďalšie „zázračné batôžky“, len ten môj.“ Ivanin manžel si ako Luciin naštudoval literatúru a bol aj na stretnutiach s pôrodnou asistentkou a vnímal Ivaninu odhodlanosť. „Moja mama a svokra s tým boli uzrozumené, ako aj ostatné okolie, vrátane matriky. Pri vyšetreniach dcérky bol argument prítomnosti asistentky pri pôrode dostatočný. Aj preto, ak by nám to umožňoval zdravotný stav, rodím doma zasa.“

Byť neoddelená od bábätka
To si najviac priala Magdaléna (36). Prvé dve deti rodila v pôrodnici a chcela aj tretie, ale po tom, čo jej neschválili pôrodný plán, sa rozhodla inak.
„Chcela som si vychutnať pôrod vo vlastnej réžii, bez toho, aby mi niekto vravel, čo mám robiť, ako dýchať...“ Prekážalo jej, že pri prvých dvoch deťoch ich nemala po narodení pri sebe hneď. Inšpirovala ju kniha Bonding, pôrodná radosť. „Dieťa patrí k matke – zdravé či choré, živé či mŕtve, – dieťa patrí k rodičom.“ „Podpora bondingu má prínos pre imunologickú, fyziologickú, psychologickú a emocionálnu zložku vývoja človeka. Čím viac dieťa a matku vo vzájomnom kontakte podporíme, tím viac im uľahčíme štart do života a následné, neraz neľahké, situácie spojené s výchovou,“ podotýka.
Pôrod prebiehal prirodzene. „Bolo to hladké, silné, plodová voda praskla tesne pred narodením sa hlavičky. Keď išla hlavička, cítila som veľkú radosť, po jej vyjdení som ju hladkala, bol to najsilnejší moment pôrodu. Samotný pôrod trval cca 8,5 hodín. Bábo bolo pokojné, neplakalo veľmi, prisalo sa, odišla placenta, ktorú moja sprievodkyňa skontrolovala. Nemala som žiadne problémy, a to som pri prvých dvoch pôrodoch bola nastrihnutá.“ Ak by ju čakal ďalší pôrod, zvažovala by svoj zdravotný stav i dieťatka. „Pri akejkoľvek pochybnosti by som šla do nemocnice. Rodiť doma nie je hrdinstvo, každý si to musí zvážiť. Aj v pôrodnici sa dá rodiť s pôrodnou asistentkou, zaujímavá možnosť by bol ambulantný pôrod a pôrodný dom. Priala by som všetkým ženám naozaj prežiť, že máme dar a schopnosť porodiť dieťatko...“

Maximálne som sa pripravila
Tvrdí  Saša (26), mama 4,5-ročného Nia, 3-mesačnej Nairy. Pri prvom pôrode mala pôrodnú asistentku a babicu, druhý s manželom absolvovali sami.
„Tehotenstvo nie je choroba a pôrod nie je úraz. Nevidela som dôvod deliť sa o tento hlboko intímny zážitok s neznámymi ľuďmi v nemocnici...“ priznáva Saša a pokračuje: „Príroda je neprekonateľná, ženské telo je schopné porodiť tak, ako milovať sa, jesť, dýchať... Pokiaľ sa do pôrodu nezasahuje, všetko prebieha, ako má. Problém nastáva zásahmi zvonku v pôrodnici. Tomuto som sa chcela vyhnúť. Maximálne som sa pripravila.“
Verí tomu, že to, ako sa dieťa narodí, má vplyv na celý jeho život. A taktiež to, ako mamička porodí, ovplyvní jej vzťah k dieťatku, aj k sebe samej. Prvým pôrodom ju sprevádzala pôrodná asistentka a babica. Druhý si s manželom vychutnali sami. „Dieťatko sa rodilo o polovicu kratšie – 7 hodín. Po otvorení na druhé zatlačenie vyšla hlavička, na ďalšie vykĺzlo telíčko. Po hodinke sa odlúčila placenta, potom manžel podviazal pupočník. Ani pri jednom pôrode som nemala porušenú hrádzu.“
Do 24 hodín od narodenia detí bola na kontrole v nemocnici. Rodina ju podporila a zdravotníci to rešpektovali. Aj ona je presvedčená o tom, že ak by bola počas ďalšieho tehotenstva v poriadku, rodila by tak opäť. „Prajem všetkým ženám, aby si mohli zvoliť spôsob pôrodu. Práve preto som zozbierala pôrodné príbehy a napísala knihu Rodili sme doma  (viac na www.vnimavetehotenstvo.sk).“

V nemocnici áno, ale...
„Zodpovednosť som bola pripravená niesť sama, no modlila som sa, aby všetko dopadlo dobre,“ hovorí Martina (32),  1 dcérka.
Rodila s pôrodnou babicou. A hoci sa malá narodila 2 týždne pred termínom, všetko bolo v poriadku. Dcérka bola skontrolovaná pediatričkou, Martina neskôr gynekológom. 
 „Mala som vieru, že som schopná porodiť dieťa doma, to je dosť dôležité. Mala som pocit bezpečia, kľudu a pohody – čo podľa mňa pomohlo zabezpečiť dobrý priebeh pôrodu. Nemusela som rodiť na gynekologickom kresle, mohla som kričať, plakať, ako som chcela.“ Martinin partner mal strach, bol pripravený na odchod do nemocnice, ale postaral sa o všetko potrebné. Blízka rodina jej to vyhovoriť nedokázala. 
Martina by však pokojne rodila aj v nemocnici, „ale za takých podmienok, ako doma – to znamená, že si môžem vytvoriť atmosféru, akú chcem, môžem mať pri sebe ľudí, ktorých chcem, rodiť napr. s dulou a iba ak by bolo nutné, zasahoval by zdravotnícky personál.“
 

Možnosť voľby
Autorka projektu A centrum – vedomá a aktívna príprava na materstvo a rodičovstvo (www.acentrum.eu), MgA. Katarína Zatovičová, pôsobí v Prahe a v Bratislave (www.a-centrum.sk), kde sa v rámci teoretických i praktických kurzov stretáva aj so ženami, ktoré sa o domáci pôrod zaujímajú. 

„Pre budúcu mamičku je najdôležitejšie, aby našla bezpečné, láskyplné miesto pre privítanie svojho dieťatka na svet. Od prírody je na to určená a vybavená, aj keď sa na to v posledných rokoch zabudlo. Určite jej najväčším prianím je, aby dieťa bolo zdravé a v poriadku. A preto je potrebné sa opýtať: „Prečo sú ženy, ktoré si prajú rodiť doma a väčšinou nie samé, ale s podporou kvalifikovanej pôrodnej asistentky? A ďalšia otázka znie: „Prečo im to nie je oficiálne umožnené?“ Sme súčasťou Európy. Väčšina krajín okolo nás umožňuje matkám možnosť voľby – vybrať si miesto pôrodu, pôrodnú asistentku a lekára – bez protekcie a úplatkov. Ženy môžu rodiť v pôrodnici, pôrodnom dome  či doma.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v r. 1996 vypracovala praktické príručky Starostlivosť v priebehu normálneho pôrodu a Starostlivosť o matku a dieťa po pôrode, ktoré jasne definujú nežiaduce úkony v priebehu pôrodného procesu i po ňom a odporúčajú tie, ktoré podporujú rodičku a dieťa, aby čo najlepšie zvládli štart do spoločného života. Z pohľadu prenatálnej a postnatálnej psychológie, ktorou sa zaoberám už 20 rokov, výskumy potvrdili, že pôrodný proces veľmi ovplyvňuje dieťa i matku – fyzicky aj psychicky, zanecháva nezabudnuteľné stopy a určuje ich ďalší vývoj, a tak je veľmi dôležité, čo sa odohráva pri pôrode a po ňom.

Obdivujem a nesmierne si vážim ženy, ktoré rodili doma, a uvedomujem si ich obrovskú zodpovednosť! Veď predsa na rodičoch záleží, ako sa rozhodnú postupovať na svojej ceste materstvom a rodičovstvom, a preto si prajem, aby v SR aj ČR mali možnosť slobodnej voľby a bola im oficiálne poskytnutá kvalifikovaná pomoc nielen v nemocničnom prostredí.“

NÁZORY ČITATELIEK:
Rodili v pôrodnici a zopakovali by si to. Naše čitateľky argumentovali PREČO:

Eva: „Nešťastie nechodí po horách“
„Môj prvý pôrod bol úplne bez problémov v nemocnici po termíne, za 2,5 hodiny. Pri druhom bol plod podľa veľkosti o týždeň posunutý, tak som bola hospitalizovaná. Malý sa nakoniec vypýtal sám, no počas pôrodu zrazu začali ozvy klesať. Neprajem zažiť nikomu ten strach, keď vo vás prestáva biť srdce vášho dieťaťa... A tak sa urýchlene robil cisársky rez. Keď si predstavím, že by som rodila doma..., ten risk neodporúčam nikomu. V nemocnici je predsa tím odborníkov a majú iné možnosti. A nikto nevie, čo všetko sa môže stať.“

Zuzana: „VŠETKO pre dieťa!“
„Nemyslím si nič zlé o ženách, ktoré sa rozhodnú rodiť doma. Možno majú zlé skúsenosti z predchádzajúceho pôrodu, ale z osobného hľadiska mi to príde sebecké. Nemyslia na dieťa, že môže mať omotanú pupočnú šnúru, zahlienené dýchacie cesty... Je predsa možné vybrať si pôrodnicu, mať zazmluvneného lekára, manžela či inú blízku osobu pri sebe, po pôrode si zaplatiť nadštandardnú izbu, stravu, mať návštevy... A tie 4 dni v nemocnici sú ozaj krátke na to, aby som si raz vyčítala, že som neurobila všetko pre záchranu malého človiečika.
Ďalšie NIE mi ako vyštudovanej etnologičke napadlo pri spomienke na terénne výskumy. Miestne cintoríny majú veľkú výpovednú hodnotu. Množstvo malých hrobčekov, ale aj  spojených hrobov mám a ich detí...“

Mirka: „...môjmu bábätku by to bolo osudné“
„Môj prvý pôrod prebehol v poriadku, s plánovanou epidurálkou, so šitím. Pri druhom, ktorý začal pohodovo, sa drobec zamotal do pupočníkovej šnúry. Zrazu tam bolo veľa ľudí, ale žiaden chaos. Všetci sa ponáhľali a každý robil niečo iné. Prebrala som sa po pár hodinách, bábätko bolo v poriadku, Apgar 10 hneď od začiatku. Manžel mi povedal, že bábo bolo von do 5 minút od rozhodnutia! Nikdy by som si dobrovoľne pôrod doma nevybrala a nikomu by som to ani neradila.“


Pred ukončením našej polemiky sme o názor požiadali dvoch lekárov, ktorí majú k tejto téme aj na základe svojich dlhoročných skúseností čo povedať.

MUDr. Katarína Maťašová, PhD., primárka Neonatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine, upozorňuje na riziká pre novorodenca porodeného v domácich podmienkach bez odbornej asistencie: „Najzávažnejší je nedostatok kyslíka (hypoxia alebo asfyxia). Najcitlivejším orgánom, ktorý je hypoxiou najviac ohrozený, je mozog. Dôsledkom je jeho trvalé a nezvratné poškodenie s možným úmrtím dieťaťa alebo trvalými následkami v podobe závažných foriem detskej mozgovej obrny. Udalosti v priebehu pôrodu, pri ktorých nastane obmedzenie prísunu kyslíka dieťaťu, nie je možné vždy vopred predvídať. Dieťa, ktoré počas pôrodu trpí nedostatkom kyslíka, nie je schopné po narodení začať spontánne dýchať, má spomalenú činnosť srdca, nereaguje na vonkajšie podnety, nepohybuje sa a je príliš bledé. V takomto prípade je možné účinným oživovaním obnoviť jeho životné funkcie a ďalšou intenzívnou starostlivosťou zmierniť následky poškodenia mozgu. Nevyhnutné je začať resuscitáciu čo najskôr, čo v domácich podmienkach bez asistencie nie je možné. Nedostatok kyslíka môže samozrejme poškodiť aj ostatné vnútorné orgány. Dlhodobejší nedostatok kyslíka môže zapríčiniť úmrtie dieťaťa ešte pred narodením.

Ďalším rizikom je možnosť vzniku pôrodného poranenia dieťaťa alebo závažného, až život ohrozujúceho krvácania pri nedostatočnom podviazaní pupočníka. Okrem toho môže byť pre dieťa nebezpečná aj závažná vrodená vývojová chyba, ktorá nemusí byť zistená pred narodením. Popôrodná adaptácia dieťaťa môže byť komplikovaná aj infekciou, s ktorou sa dieťatko narodí, pričom matka nemusí mať žiadne príznaky. Zvlášť nebezpečné sú pre dieťa baktérie – streptokoky skupiny B, ktoré veľmi často kolonizujú pôrodné cesty. Prvé prejavy infekcie sú nešpecifické a laickému pohľadu môžu ľahko uniknúť. Ak sa infekcia nelieči včas, môže byť príčinou úmrtia dieťaťa.

Vzhľadom na poznané riziká pre novorodenca nie je vhodný pôrod doma bez odbornej pomoci. Osobitne to platí v situácii, keď je tehotenstvo komplikované závažným ochorením matky alebo dieťaťa a ak je možné riziko vopred predvídať – napr. pri predčasnom pôrode, pri zistenej vrodenej vývojovej chybe dieťaťa, pri zaostávaní dieťaťa v raste, u matky liečenej na cukrovku, vysoký krvný tlak a pod.“ 

Gynekológ a pôrodník MUDr. Peter Brenišin sa zamýšľa nad tým, prečo vlastne ženy o možnosť rodiť doma vôbec bojujú... „Pravdepodobne preto, že domáce prostredie nie je natoľko cudzie a nepríjemné ako vykachličkovaná pôrodná sála, nemocničná izba a to, na čo je asi každá žena citlivá – nemocničné WC a sprchy. Tie ostýchavejšie sa navyše obávajú vizít, keď im lekár kontroluje popôrodné rany a stav prsníkov. Verte, milé mamičky, lekári to nerobia pre potešenie, ale aby sa presvedčili, či je všetko v poriadku.

Na druhej strane si mnohé ženy asi neuvedomujú, že pôrod sa môže v priebehu pár sekúnd značne skomplikovať. Ani najmodernejšia technika nedovolí vidieť všetko, čo sa deje v tele rodičky a čo sa deje s plodom. Občas sa stane, že sa situácia náhle zhorší a pôrod sa musí ukončiť cisárskym rezom. Pri pôrode doma to nie je možné.

Spomínam si na slová jednej staršej panej, ktorá mi prízvukovala, za akú veľkú vymoženosť kedysi považovali, že môžu rodiť v nemocnici pod lekárskym dohľadom. Vravela: „Pán doktor, viete koľko detí a žien predtým pri pôrodoch umieralo?“

Štatistiky jasne hovoria v prospech nemocničných pôrodov. Z pohľadu lekára neobstojí ani argument, aby bolo umožnené rodiť doma ženám s dobrým zdravotným stavom a s nekomplikovaným priebehom tehotenstva. Žiaľ, priebeh pôrodu a prípadné komplikácie nikto vopred nevie odhadnúť. Aj v súčasnosti končia niektoré pôrody v nemocniciach napriek úsiliu lekárov fatálne. Pri pôrodoch doma by bolo takýchto smutných prípadov omnoho viac...

Skúste dať na jednu stranu váh útulné domáce prostredie, pokojne tam môžete pridať aj ostych pred lekármi, či akýkoľvek iný argument v prospech domáceho pôrodu. Na druhú stranu váh položte život a zdravie – vaše aj dieťatka. Na ktorú stranu sa váhy naklonia?“


Hladinu verejnosti v ČR rozvíril nedávno súd s pôrodnou asistentkou, ktorá bola odsúdená za to, že dieťa pri pôrode doma, ktorý viedla, zomrelo. Na Slovensku pôrodné asistentky v domácom prostredí plánovane pomáhať rodiť ženám nemôžu. Mnohé rodičky si preto prizývajú asistentky zo zahraničia alebo rodia s pomocou najbližších či samé.

S domácimi pôrodmi rezonuje aj otázka materskej úmrtnosti. Medzi jej najčastejšie príčiny u nás sa radia krvácavé stavy počas pôrodu, predčasné odlučovanie placenty a komplikácie s tým súvisiace, embólia plodovou vodou a preeklampsia.

Je rozhodujúci aj názor partnerov, širšej rodiny? A čo by na to povedalo samotné dieťa? Kto by ho dojčil a vychovával, ak by matka musela do väzenia...? Množstvo otáznikov pre mamičky rodiace doma neprestane pribúdať ani roky po pôrode... Pretože v tomto prípade môže jedno rozhodnutie zmeniť celý život, a to nielen matke a jej dieťatku, ale aj celej rodine.

Článok bol uverejnený vo februárovom vydaní časopisu MAMA a ja.

 

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: