Rodinný život

17.12.2013 (redakcia MAMA a ja)

Keď čítanie deťom (ne)bolí

Dvadsaťdva rokov uplynulo odvtedy čo Julo Satinský svojím perom mudroval s istou pani učiteľkou na dôchodku kdesi od Levíc nad biednym stavom detského čítania. „Vieš, Julko,“ hovorí tá nepochybne skvelá učiteľka, „žiaci už nečítajú. Ani knihy, ani noviny, len sem-tam dáke senzácie.“ A on na to: „Udreli televízne hody. Rodičia – keď chcú mať pokoj – posadia už dvoj-trojročné deti pred obrazovku, hodia do prístroja kazetku s nindžami, delfínmi, Tom and Jerrym a tie farebné, pohyblivé obrázky im prejdú do krvi bez písmeniek, bez knižiek... A potom sa čudujme, že holdujú iným rozkošiam!“ Júúúúj, taká škoda, že sa so skvelým dišputantom Julom Satinským nedá pustiť do diškurky – hneď by som sa s ním chytil a začal pekne zostra: „Kdeže, kdeže, Julko, nemáš pravdu...“

Najväčším nepriateľom čítania detí bol v šesťdesiatych rokoch futbal. V deväťdesiatych sa nepriateľom číslo jeden stal televízor. A dnes nad čítaním triumfujú počítač s mobilom. Ešteže sa môžeme vyhovoriť na techniku. Tú to ani nezaštípe, ani ju to neurazí, dokonca sa na nás nebude sťažovať a ani písať zlomyseľné poznámky na svoj blog. Lebo keby sme načali túto tému zo správneho konca – či chceme, či nie: za nečítanie detí nemôžu žiadne giga procesory, ale pekne potichučky – my dospelí.

Vinníkom číslo jeden je neoddiskutovateľne: nešťastný knižný trh. Detská knižka sa za našimi hranicami – ktorýmkoľvek smerom sa vyberieme, mení zo dňa na deň – k lepšiemu. Knižky sú nápaditejšie, krajšie, zábavnejšie, prispôsobenejšie deťom. A čo naše? Chcete si v kníhkupectve nájsť niečo, čo pripomína tie prenádherné knihy oceňované na Bienále ilustrácií Bratislava? Hľadáte ihlu v kope sena. Namiesto toho tu máme desiatky tých istých ledabolo pozliepaných rozprávok o zvieratkách – raz z dvora, potom z lesa, raz veselé zvieratká a inokedy ešte veselšie – tiež zvieratká... A kto ten knižný brak píše, dováža, prekladá, vydáva a predáva? No predsa dospelí!

Už počujem tú otázku: „Ale no tak, Mrkvička, a ako súvisí brak v kníhkupectvách s čítaním detí?“ Ako? Nuž jednoducho: skúste svojej dcére či synovi čítať denne tridsiaty druhý raz tú istú hlúpu rozprávku, ktorá – nech sa snažíte, ako chcete, ani vám samým nedáva zmysel – tak diletantsky je napísaná či preložená. Ja som to skúšal a verte mi – skoro som navždy zanevrel na čítanie svojej dcére – keď si vypýtala „citajmi“, hovoril som – poďme si gúľať loptičku. A rozchodiť to nebolo ľahké...

A po druhé – občas aj niečo začujeme o dôležitosti čítania, ale stále sa nám zdá, že čítanie detí je o zábave a o pekne strávenom voľnom čase a zabúdame na to najdôležitejšie... Naučiť deti čítať je rovnako dôležité, ako naučiť ich chodiť. Naučiť sa rozumieť tomu, čo čítam, je riadna fuška. Ak sa to dieťa nenaučí, príde deň, keď sa podpíše na zmluvu, ktorej nerozumie a svoj podpis bude roky ľutovať. Preto je tak nevyhnutné pomôcť dieťaťu zamilovať si čítanie. A aj preto, aby správne rozumelo pracovnému postupu a je jedno, či sa jedná o recept na zemiakovú babu, či postup na zloženie nábytku, alebo návod na použitie tehotenského testu. O potrebnej vycibrenej schopnosti rozumieť čítanému pri výpočte úroku nemusíme diskutovať. Toto všetko sa začína už v brušku. A tu je tiež príležitosť pre každého šikovného rodiča. Doba – nedoba, počítače či futbal, všetko jedno. Stačí pár rád a trocha vašej dennodennej rutiny a z vášho dieťaťa sa stane skvelý nezávislý čitateľ.

Rada prvá: Čítajte dieťaťu každý deň.

Krátko a často je najlepšie. Začnite už v brušku. Vôbec to nie je prehnané – funguje to. Tie prvé kroky po narodení iste viete – riekanky a spievanky sú to pravé. Pred pol rokom dieťa považuje knihu sa skvelú pomôcku na cvičenie si žuvania a hádzania. Ale občas sa s drobčekom na kolenách dá v tvrdých leporelách ukázať psíka a povedať haf... Po pol roku sa už v knihe s tvrdými listami dajú obracať listy a aj zvieratiek, ktoré dieťa pozná, pribúda. Po roku sa nad bohato ilustrovanými obrázkami môžeme celkom slušne porozprávať. To pravé čítanie sa však začne až okolo druhého roku. A vtedy je dobré vytvoriť si rituál. Čítanie po zobudení, tesne pred raňajkami, po večeri, či pred spaním, každý deň, jednoducho rutina, ktorá sa bude opakovať do desiatich rokov. Stačí denne 10 až 20 minút, ktoré sa pre vašu rodinu môžu stať najkrajšou spoločnou chvíľou dňa.

Rada druhá: Venujte čas hľadaniu kvalitných kníh pre deti.

Detská knižka je prvá detská galéria, ktorú navštívi. Môže to byť galéria gýču a môže to byť galéria výkvetu umenia, a práve preto tak záleží na kvalitných ilustráciách. Dobre je zalistovať si v zábavných knihách – zábava je magnet – nikdy nesklame. Dopĺňať detskú knižnicu o kvalitné knihy podľa záujmu detí je tiež skvelá cesta, ako povzbudzovať k čítaniu. Miluje dinosaury? Históriu? Hokej? Balet? Autá? Pletenie náramkov priateľstva či záhady? Takmer o všetkom sa nájdu skvelé knihy či časopisy. A nezabudnime na komiksy – nie je ich síce veľa, ale mnohé deti si lásku k čítaniu nájdu vďaka nim.

Rada tretia: Buďte sebeckí – čítajte si.

Keď prídem za svojou desaťročnou dcérou do jej izby a poviem: „Alicka?“ Moja skvelá dcéra mi hneď s úsmevom ponad knižku zašveholí: „Tatuško – dočítam stranu a hneď ťa budem počúvať...“ Keď som to počul prvý raz, aj mi zdvihlo adrenalín – a hneď mi aj klesol, keď som si uvedomil, od koho to má – nuž odo mňa. Presne to isté jej hovorím, keď čítam knihu ja. Tretina „práce“ s tým, aby naše dieťa dostalo chuť čítať, je v tom, že vidí čítať si nás samých. Ak čítame, sme príkladom čitateľa, ak nečítame, príkladom nečitateľa. Preto – buďte sebeckí a čítajte si – ani neviete, ako tým pomôžete deťom.

Rada štvrtá: Založte si doma detskú knižnicu.

Dieťa sa hrá s tým, čo je poruke. Je poruke bager? Ideme bagrovať. Všade samé ceruzky – tak si kreslíme. Po byte sú knihy? Tak si čítame. Dobré knihy, detské časopisy, CD rozprávky na počúvanie, to všetko do dobrej detskej knižnice patrí.

Rada piata: Choďte medzi knihofilov.

Navštevujte s deťmi miestnu detskú knižnicu. Čím skôr, tým lepšie. Nájdite si obľúbené kníhkupectvo či novinový stánok. Všade tam môžete natrafiť na ľudí, ktorí milujú čítanie. Čím viac takých príkladov dieťa uvidí, tým mu bude čítanie prirodzenejšie.

Rada šiesta: Televízor a počítač používajte – opatrne a múdro.

Televízor a počítač sú dobrí sluhovia, ale nesmierne zlí páni. Prečítajte si s deťmi dobrú knihu a k nej si spolu pozrite jej filmovú verziu. Alebo si na počítači spolu hľadajte obrázky, informácie, videá súvisiace s prečítaným príbehom. Tak sa dieťa naučí, ako na počítači dospelí pracujú.

A ešte jednu radu pre vás mám. To je tá siedma a najlepšia. Čítajte si so svojím dieťaťom, túľte sa a smejte. Na zábavu pri čítaní a túlení sa budú spomínať ešte ako dospelí.

Nuž tak, Julko. Ako vidíš – nemáš pravdu. Za nečítanie detí nemôžu mašinky, ale dospelí. Lenže, Julko – tých dospelých, ktorí si s deťmi budú radi čítať, bude pribúdať – čítanie je totiž lepšie ako vitamíny a psychoterapia dokopy. To mi ver. A že sa ti to aj tak nepozdáva, že ich bude viac? Tak sa poďme staviť. O jednu frčku do nosa. Berieš?

Tri tipy do detskej knižnice alebo Z každého súdka troška:

 

DANNY – MAJSTER SVETA | Roald Dahl - od 7 rokov

Danny žije so svojím oteckom v drevenej maringotke za mestom. Otec sa stará o svojho synčeka naozaj vzorne. Až raz ..., v jednu tmavú noc je otec nútený svojmu synovi odhaliť o sebe veľké tajomstvo, o ktorom doteraz Danny nemohol nič tušiť. Ocko je pytliak, ktorý miluje bažanty. A vďaka tomu sa dostane do ťažkostí, z ktorých ho môže vytiahnuť iba jeho skvelý syn.

História Európy | Renáta Fučíková - od 10 rokov

História Európy od praveku po dnešné dni. História miestami sa podobajúca na komiks. Bez zbytočných dátumov. Živé, strhujúce, deťom prístupné čítanie. Dejiny, v ktorých nejde iba o bitky, vojny, panovníkov, ale kde svoju rolu zohráva móda, rodina, deti či umenie. Vydavateľský projekt, ktorý na Slovensku nemá obdobu. Kniha získala Zlatú stuhu za literárnu časť.

MOJEJ MALEJ KUCHÁRKE | Zlatica Kramárová, Helena Kramárová - od 8 rokov

Zďaleka nie z každej kuchárky určenej deťom, dokážu deti naozaj variť. Dôvody sú rôzne: príliš náročné recepty, pre deti nepríťažlivý výber receptov, pre začínajúceho kuchára nezrozumiteľne napísané postupy atď. Táto vynikajúca kuchárka sa týmto úskaliam veľmi úspešne vyhla. Recepty sú šikovne vybraté, postupy jednoduché a zrozumiteľné, šikovne nafotené. Či uhádnete, aká je prvá kapitola...? Nápoje? Nie, nie... Samozrejme – sladké jedlá.

Tibor Hujdič je nadšeným čitateľom detskej literatúry a propagátorom čítania. Je majiteľom detského kníhkupectva www.mrkvicka.sk. Deti zo škôl a škôlok inšpiruje k čítaniu svojím Čítaním s Mrkvičkom. Pre Rádio Slovensko pripravuje reláciu Detská knižnica o kvalitnej literatúre pre deti a mládež. Najradšej číta so svojou desaťročnou dcérou Alicou.

Hodnotenie: 0
[hodnoťte kliknutím]

Súvisiaca diskusia (0)Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa