Rodinný život

07.12.2013 (redakcia MAMA a ja)

Keď číta ocko

„Nehnevaj sa, ocko, ale aj ja chodím do práce a okrem toho periem, žehlím, zašívam, varím, umývam riad, utieram prach, vysávam koberce, vodím Petríka do škôlky, nakupujem, chodím na rodičovské združenia, zaváram ovocie, polievam kvety, sama si premazávam šijací stroj, čistím topánky, nosím kabáty do čistiarne a z čistiarne, píšem babičke, platím inkaso, ani nemám čas zájsť ku kaderníčke, aby som sa ti páčila, a tak si myslím, že by si si mohol zobrať na starosť aspoň to rozprávanie rozprávok, čo hovoríš?“

To je veta! A na jeden jediný nádych pani Šímovej, matky dvoch detí a manželky pána Šímu. Je pravda, že vetu nemá z vlastnej hlavy a že jej ju do úst vložil muž. Ale odpustiť sa to dá, pretože je to muž neobyčajný – skvelý dramatik, režisér, herec, spisovateľ a komik Zdeněk Svěrák. Touto šťavnatou rodičovskou scénkou totiž začína jeho detská kniha Tatínku, ta se ti povedla.

Musíte uznať, že výpočet povinností pani Šímovej je pádny, a to ešte Zdeněk Svěrák pozabudol na starosti mám malých detí: dojčiť, tíšiť, kúpať, uspávať a nespať, obliekať ale aj vyzliekať (často niekoľkokrát rýchlo za sebou), prebaľovať, kočíkovať, rozprávať, ale aj spievať a recitovať, chváliť, hladkať, masírovať bruško, ale aj chrbátik, kolísať, ošetrovať zapareniny a štípance, fúkať bobenká, navštevovať zdravotné prehliadky a tak ďalej, a tak ďalej... A potom sa nájdu pediatri, psychológovia a pedopsychológovia a ďalší mudráci, ktorým akoby toto nebolo dosť a k tomu všetkému pridávajú ešte jednu starosť navyše: „Pozor, pozor! Príde škola a tá sa opýta: čo ste robili posledných šesť rokov? Čítali ste svojim deťom každý deň? Lebo naše výskumy ukazujú, že najdôležitejšou vecou, ktorou môžu rodičia pomôcť svojmu dieťaťu uspieť v škole, je každodenne mu nahlas čítať.“

Výskumy nie sú ľahostajné ani pani Šímovej, a tak sa niet čo čudovať, že sa nadýchne a deleguje radosť z čítania na svojho manžela. Treba uznať – pani Šímová pravdu má. Rozprávanie rozprávok deťom do uška pred spaním je parketa ockov. Lenže ako na to, keď to vašej milej „silnejšej“ polovičke samej od seba na um neprišlo?

Rada prvá:

Nadýchnite sa a povedzte to pekne od pľúc, pani Šímová je dobrý vzor. Nechcete byť konfrontačnou? Nevadí. Je tu rada druhá: argumentujte!

Pádny argument číslo jeden: Zabezpečiť materiálnu budúcnosť svojho dieťaťa je vec pekná a dôležitá, ale ani televízia ani iPod miesto ocka dieťa neobjíme. Čítanie posilňuje puto medzi ním a dieťaťom. Večerné čítanie je totiž aj o pritúlení a o spoločne strávenom čase. Tieto príjemné chvíle si dieťa pamätá až do dospelosti. To má silu, však?

No dobre. Uznávam, ak miluje logiku, môže povedať, že túliť sa s dieťaťom môže aj hocikedy inokedy a k tomu netreba knižku...

Tak v tom prípade môžu zabrať argumenty, ktoré sú zamerané na rozvíjanie schopností... Deti, ktorým pravidelne čítali, majú totiž väčšiu slovnú zásobu, lepšie rozumejú novým myšlienkam a pojmom, lepšie komunikujú a sú zručnejšie vo vyjadrovaní. Majú lepšiu schopnosť zopakovať naučené a porozumieť textu. Nestačilo? Tak pozor! Obrovské množstvo poznatkov sa dá získať iba cez čítanie, a pokiaľ vaša polovička chce, aby dieťa bolo múdre, je treba niečo urobiť preto, aby čítanie bolo jeho druhým dýchaním.

Rada druhá: Zabrnkajte na výchovnú strunu

Keď sa dieťaťu pravidelne číta, tak sa u neho rozvíja umenie počúvať druhého, a to už stojí za úvahu. Okrem toho čítanie nahlas dieťa upokojuje, najmä keď je podráždené a nepokojné. A čo sa určite zíde, zvlášť v škole, je to, že každodenné čítanie dieťaťu posilňuje jeho schopnosť sústrediť sa.

Rada tretia: Čo by teda mohol ocko drobcovi prečítať? 

Pokiaľ je fajnšmeker a miluje značkové veci, zabudnite na Popolušky a Malých macíkov a skúste ho navnadiť na fajnôstky a vychytávky v detskej literatúre. Väčšiu šancu u neho bude mať extraliga medzi knihami pre deti, ba priam Olymp detskej knižnej tvorby. Ponúkame vám ich s ohľadom na vekovú kategóriu detí.

Od 2 rokov:

Ak má vaše dieťa do troch rokov, mohla by zabrať dizajnová klasika NENÁSYTNÁ HÚSENIČKA od Erica Carleho. Z tejto unikátnej obrázkovej knižky sa predalo vyše 33 miliónov výtlačkov, a to právom. O čom to je? Jedna hladná húsenička sa vyliahne z vajíčka a žerie všetko, čo nájde. Začne jedným jablkom a pokračuje dvoma hruškami, troma slivkami, nepohrdne ani jahodami, až kým ju nerozbolí brucho. Zakuklí sa a čo sa stane potom? Príbeh je vtipný, s nádherným záverom. A akoby len tak mimochodom sa dieťa učí počítať a rozlišovať farby.

Od 5 rokov:

Pokiaľ už vaše dieťa podrástlo a blíži sa k šiestemu roku, je načase vytiahnuť niečo z klenotnice svetovej literatúry pre deti, tak prečo nezačať rovno cenou H. Ch. Andersena? Tove Janssonová ju totiž získala za sériu kníh o malých, tajomných bytôstkach – muminoch. V údolí, kde títo roztomilí tvorčekovia bývajú, sa totiž začnú diať zvláštne veci a ešte k tomu sa na oblohe objaví niečo čudné. A tak sa malý Mumintroll so Sniffom vydajú na odvážnu výpravu k observatóriu v Pustých vrchoch, aby vypátrali, či naozaj môže nastať zrážka s kométou. Muminovcov si nádherne ilustrovala sama Janssonová. Prvá kniha zo série sa volá BLÍŽI SA KOMÉTA.

Od 7 rokov:  

Alebo ste už väčší a začali ste chodiť do školy a chcete sa zasmiať? V tom prípade je tu MALÝ MIKULÁŠ od Reného Goscinnyho, príhody nezbedného školáka, ktorý je vtipný a zábavný, no ustavične priťahuje problémy. Napriek tomu, že sa snaží byť dobrým, vždy to skončí nejakým darebáctvom.

Od 11 rokov:

A keď vaše dieťa o čosi viac podrástlo a o spoločné čítanie už príliš záujem nemá, nič sa nedeje, čítajte si tú istú knihu zvlášť a rozprávajte sa o nej. SKELLIG od Davida Almonda, držiteľa Ceny H. Ch. Andersena, je to pravé: Dvanásťročný Michael objaví v starej garáži tajomné stvorenie – niečo medzi človekom, vtákom a anjelom. Jediná osoba, ktorej sa s týmto tajomstvom Michael môže zdôveriť, je Mína. Michaelovej sestričke hrozí smrť, čo na to povie Skellig?

Rada štvrtá: Čítanie deťom, môže byť pre ockov úžasnou príležitosťou na zábavu.

 

Môžu sa zahrať na televíznu hviezdu zvládajúcu herecké umenie a obveseliť tak celú rodinu. Ukázať svoj neodolateľný talent pri čítaní hoci aj Troch prasiatok a dokázať, že byť prasiatkom nie je len tak, a že prasa v podaní ocka vie nielen kvíkať „kvik-kvik“ ako malé spokojné prasiatko, ale vie tiež blažene chrochtať a zúrivo rochtať, dokáže aj kvičať, ako prasa zarezané, či netrpezlivo zagrúliť, ale aj nervózne pokrochkávať.

A ešte jedna dobrá rada: Rozprávať sa s dieťaťom o tom, čo sme práve prečítali. Ja keď som svojej dcére prečítal povinnosti pani Šímovej, spýtala sa: A čo robí ocko? Nuž je to tak – čítanie učí deti kriticky myslieť.

Milé mamy!
Ako vidíte, argumentov na to, aby ocko čítal vašim deťom každý večer, je dosť a preto to chce jeden hlboký nádych, ako múdro urobila pani Šímová a... pustiť sa do toho! Mimochodom, čo na to pán Šíma? Poškrabal sa po plešinke a povedal: „Prečo nie, skúsiť to môžem.“

A ešte jedna vec. Čo s tým, keď ocko nie je? Ľahká pomoc čítajte vy – každá mama predsa zvládne to, čo zvládne každý ocko.

 

Hodnotenie: 5
[hodnoťte kliknutím]

Súvisiaca diskusia (0)Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Aktuálne vydanie

Anketa

Žiadna aktuálna anketa