depresia zo šéfky
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý večer,
som doktorandka a moja školiteľka, ktorá je zároveń moja šéfka ma dusí...
Táto školiteľka bola kedysi denkankou a v tom období rozhodovala, kto môže ísť ďalej z inžinierskeho štúdia na doktorandské. Ja aj môj priateĺ sme sa dostali cez výberové kolo. Ale bohužial aj napriek tomu, že ma zobrali na tému, ktorú som sa hlásila (k inému profesorovi), táto vtedy pani dekanka ma chcela pod sebou. Vtedy ked bola dekankou urobila peklo zo života viacerým ľuďom a niektorí doktorandi pod ňou ani nedokončili dizertačnú prácu. Napokon sa musela vzdať funkcie dekanky, pretože sa prišlo na jej rôzne nekalé praktiky. Ale bohuziaľ, ešte stále je na našej škole. Síce už iba ako profesorka, ale stále sa jej viacerí boja. Keď som žiadala zmenu školiteľa, bolo mi povedané, že mi urobí peklo zo života, že nech to radšej pod ňou pretrpím.
Nevadí mi, že mi nepomáha s ničím, čo súvisí s mojou dizertačnou prácou (aj tak o mojej téme nemá ani šajnu - ona totiž končila inú vysokú školu), ale vadí mi, že za ňu učím a dokonca, keď trebalo minúť z ministerstva peniaze na výskum, tak mi povedala, že mne nič netreba- mám na mysli nejaké programy a prístroje...ale bez nich nemá moja práca vedeckú váhu. Okrem toho, niekedy keď chcem dačo vybaviť a poviem, že mojou školiteľkou je ona, tak v tom momente so mnou nechcú mať nič dočinenia. Veľmi ma sklamalo, že som išla na doktorandske s vedomím, že sa moje vedomosti prehĺbia a naučím sa kopec vecí, ktoré si pomocou programov a prístrojov aj overím a bohužial síce mám hlavu plnú infomácií, ktoré som si načítala , ale to je tak všetko. Moja školiteľka ma len využíva na to, aby som urobila prácu za ňu, keď to potrebuje a aby som písala vedecké články, na ktoré píšem jej meno a ona si ich ani len neprečíta. Raz mi povedala, že chce využiť môj potenciál a musím povedať že sa jej to aj darí. Najhoršie je na tom to, že môj priateľ má suprovú školiteľu, ktorá mu pomáha atď, tak ako to má byť. A tým pádom vidím ten brutálny rozdiel medzi mojími a jeho možnosťami. Keď makám nad dizeratčkou a článkami atď. doma som v pohode, zmaknem veľa. Ale keď som v škole tak som na zrútenie-mám často chuť revať z toho aká je tam nespravodlivosť. Mám malú kanceláriu s ďalšími 2 kolegyňami a bez zaklopania dokáže šéfka vtrhnúť a žiadať nezmyselné veci...raz kričí a o pár hodín na to je milá ako med...ja nikdy neviem, čo ma čaká...som z nej jednoducho na nervy. Blbé je na tom to, že keď ma priateľ vidí v depke, tak je on zo mňa na nervy. Tvrdí mi, že sa s tým mám zmieriť a snažiť sa ako len budem môcť dokončiť dizertačku. Lebo, že vraj sa nedá bojovať s veternými mlynmi. Moja obava je, že dizertačku kvôli svojej šéfke neurobím, tak aby oponenti boli spokojní. Kedze nebudem mať žiadne merania atď. a pritom ja v tom nenesiem žiadnu vinu... Neviem, či mám aj napriek možným väčším problémom žiadať bezpodmienečne zmenu školiteľa, alebo sa snažiť nejak obrniť a dokončiť dizeratčku pod ňou? Ja už len keď počujem jej meno, tak mi stúpne tlak a v momente mám zlú náladu. Mám vyhľadať odbornú pomoc aj osobne?
Ďakujem Vám veľmi pekne za Vašu skorú odpoveď a prajem Vám pokojný a úspešný pracovný týždeň.