Mama

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, mama ma chce dať zaočkovať , no ja mam priatela už rok, a chcel by začať pohlavne žiť . No mama mi povedala že musím byť panna. Je to pravda? A robia sa pred tým nejaké gynekologické vyšetrenia?

Dobrý deň môj 27 mesačný syn,nerozpráva len si blaboce,nevie ani len mama. Keď sa srdí ťahá si uši,a ako sme boli v nemocnici so zápalom prvý krát začal robiť čudnú vec,jednu ručičku dá do hora ku hlave druhu pred seba a prepleta kŕčovito prstekmi,robil to keď mal radosť no po druhom a treťom pobyte v nemocnici to robí častejšie,niekedy len tak chodí hore dole po izbe a robí to,a nesmiem naňho zdvihnúť hlas to začne búchať hlavou o stenu alebo sa predkloni a tlačí hlavu do zeme,má problémy s obličkami tak stále chodíme po lekároch,má strach z ľudí aj z detí z toho všetkého čo zažil od mala len lekári a nemocnice,naučil sa neskôr aj sedieť aj chodiť.neviem či mám vyhľadať nejakého odborníka na to jeho správanie,alebo je to normálne,a vonka nechce chodiť len stále sa ťahá na ruky a plače dovtedy kým ho nevezmem.dakujem vám pekne za radu

Dobrý deň. Mám skoro ročnú dcérku ja sama mam len 18 rokov a mam pocit že niekde robím chybu. S maličkú som sama, priateľ je denno denne v práci. Mame v rodine viac detičiek v jej veku a sú veľmi šikovné vedia pekne ukazovať kde je čo a podobne ale moja mala akoby sa jej nechcelo, ostatný mi hovoria že sa jej mam viac venovať ale ja sa snažím každý deň sa snažím s ňou rozprávať, ukazujem jej, hráme sa spolu no niekedy to vyzerá ako by ju to nezaujímalo vie dat papa len keď sa jej chce vie povedať mňam mňam vie čo znamená keď poviem ze ideme papať keď poviem nono na to mi vôbec nereaguje. Do toho sa starám o domácnosť niekedy neviem kde mi hlava stoji, stane sa že nestihnem navariť, oprat,.. priateľ je potom nervózny potom som ja nervózna. Neviem začínam mať pocit že to nezvládnem že nebudem dobra mama že ju nedokážem vychovať neviem či na to moc netlačím veď je ešte maličká len keď mi stále opakujú že sa jej mam viac venovať začínam mať pocit že je chyba vo mne že niesom pripravená na to vychovávať dieťa že neviem ako na to že niekde robím chybu. Inak je to veľmi krásne diavčatko vždy pekne papala aj jej chuti papať ja ešte stále kojím v noci pekne spinkame malo kedy sa budí, len s uspavanim je to troška boj alebo keď si ju niekto zoberie k sebe hneď sa začne pýtať ku mne a plakať.

Dobrý deň. Už nejaký týždeň si všímam, že syna 18m nič nezaujíma. Keď mal zhruba rok, vedel povedat mama, tata, baba, dede, cccc ako mačka.
Teraz nepovie nič. Stale sa mu snažim dávať podnety. Ukazujem mu veci, zvieratá. Nič ho najzaujíma. Knižky pozeráme, vždy len prelistuje a zahodi. Bavi ho hrať sa s loptičkami a drobnými hračkami. Bolo obdobie keď sa aj sam pekne zahral. Teraz ho to baví chvíľku a stale je pri mne. Keď sa hra na podložke a ja sedím na gauči v jednej miestnosti vyštverá sa za mnou a lozí cezo mňa. Navariť ma nechá len keď mu pustím pesničky ktoré ma velmi rad (Spievankovo, Smejko a Tanculienka a take detske)inak je stale pri mne, plače a nenechá ma nič spraviť. Veľmi sa dožaduje pozornosti . Od narodenia je velmi vnímavý na hudbu. Ale čo ma trápi, že nechce nič ukazovat. Keď sa ho spýtam kde ma očko, ukážem mu ho tak ho to nezaujíma. Rozprávam sa s ním normalne. Velmi rad sa mojká, objíma. Spánok sa nam momentalne zlepšil, od narodenia do 13m spával velmi zle. Teraz prespí celu noc. Rád sa hrá napr na schovávačku. Od mája nastupuje do jasličiek. Má velmi rad ostatne deti, ale keďže je jedináčik a v susedstve nemame žiadne male deti nema moc príležitosti stretu s inými deťmi.
Nie som matka, ktorá porovnáva deti, ale nerada by som niečo zanedbala. Keď som sa o tom bavila s viacerými matkami, názory boli rozdielne. Jedny hovorili že mali taký istý “problem” a deti napr od 2 rokov začali pekne rozprávať. Iné ma odporúčajú na pediatra, že je to problem.
Ďakujem pekne za radu

Dobrý deň, mám chlapčeka - 2r.2mesiace.
Narodil sa predčasne (o 1 mesiac skôr ). Od narodenia bol preto sledovaný - neurológ, nefrolog... Do cca 1r.-kedy neurologička vyhodnotila, že ide trošičku pozadu(prevracanie sa, dvihanie, štvornožkovanie) ale pekne napreduje.
Presne ako povedala, všetko fyzické dobehol vždy o mesiac, dva po ostatnich deťoch.
Súčasnosť - viem, porovnávať sa nemá.. Každé dieťa je iné. ALE... Ako mamine mi nejde nevšimnúť si, že...
-nerozprava.. vôbec.. Ešte tak polroka dozadu bolo mama, tata... Teraz je všetko tata (hlavne keď ho vidí na fotke).
-nechce napodobňovať zvieratká (zopakuje asi len 3, ktoré sa mu najviac páčia ). Napríklad byčka-lebo sme ho chovali. Vtedy mi ho našiel aj medzi umelými zvieratkami a doniesol.
-slová nechce opakovať vôbec... Snažím sa komentovať všetko čo robíme, na konci dňa ma už ústa bolia.. Zvolil si svoju formu komunikácie - keď niečo chce, zoberie ma za ruku a dovedie k danej veci. Keď chce ísť von, bud ma dovedie k dverám, alebo donesie topánky.
Keď periem, a poviem vylož mi práčku - pochopí urobí. Keď poviem ideme zavesiť pradlo, podáva mi ho.
Keď ho oslovím menom-nezáujem. Keď k tomu doplním požiadavky - napr. dones papučky, donesie.
O hračky javí záujem sem tam-niekedy sa mi uhra aj polhodinu v kuse- stavia veže podľa veľkosti, hra sa s legom, číta tvrdé knihy a blaboce si pri tom, alebo listuje moje kuchárske.. Alebo-v poslednej dobe len bezcieľne behá, stále by sa len bláznil a bol na rukách, taky maznavy.
Najväčšia zábava je preňho otváranie skriniek a zásuviek, vyberanie vecí a buchanie dvierkami.
A teraz čerešnička - keďže sa tomu vyhnúť ťažko, lebo ostatné deti majú... Skúsila som zaujať jeho pozornosť tabletom. Nešlo mi o to, zbaviť sa dieťaťa... Hľadala som skôr spôsob, ako ho namotivovat k reči (mamičky odporučili

Dobrý deň, pani doktorka,
Chcem sa s vami poradiť.
Mám 2 ročného syna. Našli sme pár vecí, ktoré akoby nás synček nevládal tak, ako by asi mal. A nevieme, či to už riešiť, alebo este čakať. Bojíme sa, aby nešlo o znaky autizmu.
Chlapček ešte nerozpráva, iba také ako mama, papa, baba, jaja, ham,...
Zvláštne je, že nám nereaguje na meno. Zvykol si zareagovať, ale len keď poviem "Ferko, aha". Na to "aha" akoby zareagoval, lebo vie, že mu niečo ukazujem. A keď je zanietený v nejakej hre, tak absolútne.
Neukazuje na predmety jedným prstom, ale keď niečo chce, napr. Na poličke, tak sa príde vypýtať na ruky a načiahne sa za tým. Od malička nechcel čítať knihy (myslím, že pri to by sa dobre naučil ukazovať prstom). Teraz si už začal čítať... Resp. Listovať v knihách sám. A dost často.
Občas chodí po špičkách. Momentálne is začal vydobijat veci, keď niečo chce... Napr. Keď ideme okolo ihriska a on tam chce ísť a nejdeme tam, tak sa začne hnevať až plakať.
Co sa týka hier, začal byť dosť aktívny. Ma staršiu sestričku (3,5roka)...vedia sa už spolu ponaháňať, skrývať pod deku a robiť kuk, v trampolíne sa spolu nasmejú.
Rad sa hrá s kockami (stavia veze), rôzne tie logické hračky, pričom musí ukladať na seba podľa veľkosti. To už všetko ovláda. Veľmi rád ma loptu alebo balón. Keď vidí, že sa hráme s jeho sestrou, hneď pribehne a zapája sa. Začal sa hrať aj s elektrickým pianom. Tuka si prstami melódie.
Hluk problém nerobí, ani vysávač, ani kosačka, ani hlasna hudba. No napriek tomu si občas chytí uška. Ale nikdy nie pri hlasnych zvukoch.
Donedávna ho nezaujímali auta ani kolesá ani nič. Teraz už vezme do ruky traktor alebo auto a točí kolieska. Keď ide aj auto po ceste alebo traktor, tak veľký záujem a musí až zastať, aby ho videl ako ide okolo.
Veľmi rad sa objíma, stwkli a dá pusinku. Keď mi sedí na kolenách a artikulujem mu nejaké slová, tak tiež otvára ustocka a snaží sa opakovať. Dokonca mi chytá ústa, akoby chcel lepšie zistiť, ako to hovorím. Očný kontakt 100%.
Rad sedí na rukách a rôzne tie riekanky Varila mysicka, Tapi Tapi Tapusky, Ide, ide vláčik a pod.
Predtým sa hral sám, teraz už aj so svojou sestrou občas. Keď sme na ihrisku a vidí, že niekto sa hrá s loptou, hneď beží do stredu ihriska a chce sa hrať tiež.
Predtým obcas pozerával TV... Fihu a podobne hudobné programy... A ešte také anglické. Kedysi som čítala, že je dobré, keď dieťa počúva nieoc v cudzom jazyku, že potom sa mu ten jazyk ľahšie učí.. Teraz viem, že to bolo asi na škodu.
No co sa týka tých ostatných veci... Je to v norme?
Mame sa obávať toho, že nereaguje na meno a stále nerozpráva okrem tých svojich hlások?
Ešte treba asi spomenúť, že vo väčšine prípadov sme ho oslovovali Zlatinko, Laska naša, Anjelik... Nie je to aj preto, že nie je tak zvyknutý na svoje meno... A skôr keď urobil niečo zlé, tak sme ho oslovili menom so zvýšeným tónom hlasu....
Ďakujem za Váš názor a radu.