Poradňa pediatra

Poradňa pediatra
11,510 otázok

Na problémy súvisiace s rastom, vývojom dieťaťa i chorobami odpovedá MUDr. Marta Špániková, pediatrička.

Poradna uzavretá.

Viac informácií o odborníkovi sa dozviete tu. 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • zacarovany kruh

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den,
    neviem kam zaradit moj problem, ale prosim vas skuste mi,prosim, poradit. S manzelom mame 3rocneho syna. pocas materskej bol syn takmer vylucne so mnou,ani nie preto, ze by manzel nebol doma, naopak, pracuje doma - na pocitaci a je rad ked ho nevyrusujeme. a tak som ho vychovala tak, ze ak nechce nieco splnit, tak sa ho snazim k tomu doviest skor dohovaranim, kompromisom, alebo mu dam moznost zvolit si nieco ine ak sa mu to nepaci(napr. oblecenie). nehovorim ze je to spravne a pravdepodobne som ho tym dost rozmaznala. manzelov pristup k vychove je taky, ze ked mu nieco povie, caka, ze to dieta bez problemov splni. samozrejme sa to synovi nepaci a reaguje tak, ze hned vravi ocko chod prec, niekedy ho aj kope. muz tvrdi, ze je to preto, lebo ja som pre syna ta "dobra" ked mu vsetko dovolim a on je ten "zly" lebo od neho nieco chce. ja si myslim, ze keby sa mu odmalicka venoval, nemuselo to takto dopadnut. ale stale mi ho strkal do ruk, ze ved on iba place, on chce iba teba, ja s nim von nepojdem, co tam budem robit, so mnou predsa nezaspi, a tak reagoval na vsetko. teraz je sklamany a hovori mi ze si to takto nepredstavoval.dost casto sa v poslednom case stava, ze ked sa od nich vzdialim na nejakych 5 minut, hned je plac. ked tam pridem a pytam sa co sa stalo, muz je nastvany a urazeny a nic nevravi. vraj nic sa nestalo. dieta place, tiez nic nepovie a ja som tam za debila. ked o tom potom hovorime, muz mi tvrdi, ze nic nespravil, len mu napr. posunul pohar s dzusom a syn hned zacal ocko nechaj,chod prec, co samozrejme muza nastvalo a vybil ho po zadku.Vraj je syn prespekulovany a robi to umyselne. Uz 4 mesiac pracujem, tak boli spolu mesiac doma. vyzeralo to super, muz syna chvalil, aky je zlaty, poslucha,ze s nim chodi spavat(obaja na opacnych koncoch postele) ze si spolu stavaju z lega (muz staval a syn sa hral s inym legom pri nom ako som sa neskor dozvedela), ale tesili sa z toho obaja.niekedy ked maju dobru naladu, tak je super, vedia sa spolu sialit. Ale zas sa to pokazilo, lebo sme boli u nasich a ti ako "spravni" stari rodicia vnucikovi dovolia vsetko a to aj napriek tomu,ze s tym nesuhlasime. napr sa stalo ze som povedala ze nebude jest sladkosti lebo este nepapal a mama hned ale ved jeden moze a hned mal cokoladku v ustach. alebo pri zaspavani stale plakal ze chce spat so starkou, co sme mu nedovolili a ked sa konecne utisoval, dobehla tam mama a zobrala mi ho z ruk, ze co tolko placka...Dosledok tohoto nerespektovania je to, ze voci nam nema syn ziadnu autoritu a stale vymysla, ze starka ma utrie, obuje, da mi papat, pojde so mnou cikat. este ku mne hej, ale k muzovi vobec. uplne nanho kasle a muz tak aj reaguje. zasije sa na cely vikedn do izby a nieco si tam robi na pocitaci.doteraz to bolo na urovni mama moze ocko nie. teraz je to na urovni starka moze, mama nie a ocko uz vobec nie!! aj v skolke je niekedy taky, ze ho nemozu ani obut, ani prezliect do pyzamka.muz je na to strasne zlostny a vzdy sa povadime, ked ideme odtial domov. Viem ze nasi robia chybu a znizuju nasu autoritu,ale chodime tam na 2 dni raz za mesiac. ma 28 dni v mesiaci, aby sa mu venoval, nie iba vykrikovat, ze mu vsetko dovolime, a preto ma rad nas a nie jeho. dieta nie je blbec, nebude ho mat rado len preto ze ma mozno pravdu. mna hneva, ze ja mam kritizovat svojich rodicov, ktori sice robia chybu,ale sa mu aspon venuju, snazim sa byt uz aj doslednejsia vo vychove a trvat na splneni poziadavky, ale muz len stale kritizuje a cim dalej tym viac a nezda sa mi, ze by on bol milsi a empatickejsi.niekedy ked je syn nervos a kope a krici mu chod prec, tak muz reaguje len tak ze sa nanho pozrie ako na debila a uplne ho ignoruje. ja potom synovi vysvetlujem, preco sa ocko nahneval a ze je zle tak sa k ockovi spravat. ale niekedy mam aj ja pocit, ze by som mu vykricala aby siel prec a riadne ho kopla...Aj muzovi som vravela, co na syna plati ze neznasa ked si ho nevsima, radsej nech ho chyti a povie mu: nekop ma-ja ta nekopem, kope sa do lopty, nehovor mi prec, je to velmi skarede. a tak je to v podstate zacarovany kruh. ked sa ja menej venujem synovi, tak zacne byt menej rozmaznany ci co a uz mu je dobry aj ocko. a potom prideme k nasim a zrazu ocko nic nemoze, ja nic nemozem a ked sa vratime, muz je nastvany, hneva sa na syna a na mna, syn je k nemu protivny, a po case sa to zas trochu utrasie a je dobre.rada by som vedela, ako sa z toho dostat, ako takym situaciam predchadzat, lebo inak sa mame velmi radi, a aj napriek tomu ze syn sa k muzovi takto sprava, viem ze ho ma rad, lebo ho stale spomina, ocko toto a hento a tam sme boli atd...Aj muz ma drobca velmi rad, ale chcel by od neho aby bol samostatny, rozumny, skratka spravny syn.citim sa zodpovedna za to, ze to takto dopadlo a velmi tejto situacii ani nerozumiem.apropo so svokrovcami takyto problem nie je, oni sa totiz vnucatam nevenuju takmer vobec. Dakujem vam za radu a tiez ze ste si precitali tento dlhy list a prajem pekny den.

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    dobrý deň, Zoska,

    trochu mi ten váš príspevok dvíhal adrenalín. váš manžel je dokonalý? odkiaľ má recept na to "čo je správne"? je snáď nejaký profesionálny vševed? naozaj je veľký rozdiel medzi vlastným názorom a tvrdením a správaním sa, že "môj názor je jediný správny". to evidentne podľa vašich popisov robí váš manžel. pozná len jeden spôsob a iný neuznáva. a nerešpektuje vás. neviem či to viete, ale v mnohom vás vlastne neberie. možno ani nevie, že jeho správanie má takýto dopad. alebo vie?

    je fajn, že máte aktívny vzájoný a pozitívny vzťah. a vy ste už po 3 rokoch zaslúžilá mama, ktorá naozaj vie ako vychovávať syna. tak si toto nedajte vziať. prečo je pre manžela ťažké uznať, že ste spravili dobrú prácu a on si vybral ľahšiu pozíciu "byť bokom"? ako ho v budúcnosti znovu zapojiť do výchovy? ako by si to predstavoval? ale s tým rozdielom, že on nie je jediný, koho predstavy sa majú brať do úvahy a napĺňať a naopak. ak to chce inak, musíte na tom spolupracovať. nemôže to vyzerať tak, že on diktuje ako to má byť a vy sa snažíte, bez jeho podpory a vypáli to inak, lebo to robíte ako najlepšie viete a on vás za to ešte aj pokritizuje a vy to uznáte. nechýba v tom procese niečo?

    dieťa presne reaguje tak ako on. na nedostatok trpezlivosti. on sa uráža, aj dieťa sa uráža. sú to iné situácie ale dynamika je rovnaká. chce ho samostatného? nechce náhodou aby už mal 20 a sám sa živil a neobťažoval ho? prepáčte ale chvíľami to tak naozaj vyznievalo. trochu empatie pre 3 ročné dieťa. 3 ročné dieťa nemá reflexy ako dospelý, nerozmýšľa v dimenzích dospelých ľudí, ešte veľa o svete nevie a rodičia sú jeho opora podľa ktorej sa orientuje. ak sa rodič práva napr tak že sa uráža a vyhýba kontaktu, bude to robiť aj dieťa. a čí viac si to neprajete, tým viac vás bude kopírovať. lebo za tým cíti že tak sa to má. za pár rokov ten kontakt s otcom bude ešte zložitejší. namieto toho aby sa sním išiel poradiť, pôjde sa zavrieť do svojej izby a tam sa bude trápiť. lebo musí byť predsa samostatný... deti sa neučia tak že si niečo vypočujú a potom nasledujú inštrukciu. deti sa učia napodobovaním. odpozerávajú modely správania a celé komplexy a potom ich realizujú, po vätších a menších sekvenciách. to, že sa učíme podľa inštrukcií je ilúzi a obrovský omyl doterajšej doby. nie myslenie, ale cítenie určuje to čo budeme robiť s láskou a čo ani náhodou. a toto je to za čo nesie zodpovednosť aj váš manžel aj ked sa občas tvári že sa ho to netýka. týka sa ho plač jeho syna tak ako jeho budúca samostatnosť. pozor, aby namiesto samostanosti neostal osamelý. to sa totiž deje, ked sa otec zavrie na víkend do izby a odmieta jeho prirodzené prejavy.

    túto časť dajte kľudne prečítať manželovi. aj byť naozaj dobrým rodičom sa treba naučiť. možno nemá dostatočné rodičovské sebavedomie a nevie ako to robiť a nevie si to priznať. príručka pre otcov by určite pomohla, pokiaľ by bol ochotný ju občas listovať a nechať sa inšpitrovať. je mi fakt ľúto že sa manžel takto sám pripravuje o naozaj pekné a jedinečné chvíle. a nestálo by to veľa, len trošku prekročiť tieň zameranosti na seba a uznať niektoré prirodzené veci.

    posielam link:
    http://obchod.portal.cz/search.asp?EXPS=Biddulph+Steve&SearchType=all, pozrite si tie tituly, možno sa vám obom niečo zapáči a môžete tak pri výchove začať viac spolupracovať.

    prajem veľa zdaru

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: