tazke vztahy....
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobry den prajem,
uz som Vam raz pisala, zhruba dva tyzdne dozadu....no odpovede som sa este nedockala. Zrejme preto, ze som nebola zaregistrovana, alebo ste velmi zaneprazdnena. Preto skusam pisat znova, a prosim Vas o radu. Pokusim sa napisat v skratke...snad sa mi to podari...
Som vydata skoro 5 rokov, a s manzelom mame krasnu dcerku, ktora ma 3 rocky. V manzelstve nastastie problemy nemame, moj problem sa tyka nasho zivota s mojimi rodicmi, zijeme totiz s nimi, v ich byte. Kym sme nemali dcerku, nedarilo sa nam zohnat si vlastne byvanie z roznych dovodov, ktore nebudem rozoberat, potom sme zatuzili po dietatku, narodila sa nam dcerka, takze zasa nebola sanca zaobstarat si svoje byvanie. Teraz, kedze uz som po MD, sa chystame stavat domcek, lenze je nutne, aby sme zostali dalsie minimalne 2 roky u rodicov...Moji rodicia su dobri ludia, ktori nam pomahaju ako vladzu, ja si ich vazim, mam ich rada, a sme im s manzelom velmi vdacni, ale uz dalej nevladzem. Chovaju sa k nam, akoby sme boli male deti, akoby nasa dcerka nebola nasa ale ich, par krat uz som si vypocula od mojho otca, ze keby nebolo ich, nemal by ju kto vychovat...My s manzelom mame uplne ine vychovne metody ako moji rodicia...urcite sa s takymito problemami stretavate casto. Moja mama je v pohode, len s otcom to stale skripe, kedykolvek s manzelom prejavime nesuhlas s jeho nazormi, hned je ohen na streche, vycita nam, ze sme nevdacni a primlady na to, aby sme ho poucovali...podla neho je poucovanie aj to, ked mu hovorime svoj nazor a nesuhlasime s nim, ak protirecim, hned som drza...Pozemok na stavbu domceka nam dali rodicia, aj ked sme ich o to neziadali, chceli nam pomoct(zasa vdaka z nasej strany, i ked nieje zadarmo uplne ten pozemok, musime vyplatit clenov rodiny..)....no otec sa uz teraz chova, akoby ten dom siel stavat on a nie my...opat sa chova, akoby sme nemali svoj nazor a rozum. Chapem, ze nam chce pomoct...no neda si vobec vysvetlit, ze my to chceme inak...Ja uz dalej takto nevladzem...toto bolo len v skratke a zlomok nasich problemov...mojmu manzelovi som sa prestala stazovat, lebo bol velmi nahnevany a urcite by sa s otcom pohadal a to uz by som vobec nezvladala....som stale nervozna, podrazdena a potom len kricim a velmi casto aj na dcerku, viem, ze by som nemala, ale niekedy som s nervami na konci. Mavam dni, ked len placem, ked ma zbada dcerka a pyta sa ma, preco placem, poviem, z ema boli brusko alebo hlava...aby sa velmi netrapila. Mozno je problem vo mne, neviem...myslite, ze by som mala vyhladat nejaku odbornu pomoc alebo sa mam nad to vsetko povzniest? Poradte co s touto situaciou...Velmi pekne Vam dakujem za odpoved a za Vas nazor...prajem vela uspechov a krasny den. Lucia