Poradňa pediatra

Poradňa pediatra
11,510 otázok

Na problémy súvisiace s rastom, vývojom dieťaťa i chorobami odpovedá MUDr. Marta Špániková, pediatrička.

Poradna uzavretá.

Viac informácií o odborníkovi sa dozviete tu. 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • vysporiadanie sa s problémom

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň, pani doktorka, chcem Vás poprosiť o radu, keďže si neviem dať sama rady ohľadom jedného problému –cigariet. S manželom sa poznáme 6 rokov, z toho rok sme svoji a máme krásne dievčatko. Manžel bude mať 30 rokov, no od svojich 13tich fajčí. Vždy som sa to snažila zmeniť, ale skoro som prišla na to, že druhého sa zmeniť nedá. No pred dvomi rokmi sa manžel sám rozhodol, že prestane, a ja som bola veľmi rada. A darilo sa mu. Bola som šťastná, každému som sa chválila, že manžel prestal aj keď to mal ťažké, pretože v jeho práci všetci jeho kolegovia fajčia. Stalo sa asi raz alebo dvakrát, že sa mi priznal, že nevydržal a jednu si zapálil. Strašne sme sa zakaždým preto pohádali. Odvtedy mi opäť hovoril, že nefajčí a ja som mu stopercentne dôverovala. Verila som mu aj vtedy, keď smrdel od cigariet, povedal, že napáchol v práci (pochopiteľne, je to normálne), verila som mu aj vtedy, keď mu smrdeli ruky, povedal, že držal cigaretu kolegovi, dokonca keď som cítila pach cigariet z jeho úst, už sama som si našla odpoveď, že znova je to len preto, lebo sa zdržiaval v zafajčenom priestore. Až teraz, po dvoch rokoch, som našla prázdnu krabičku v aute. Nepripisovala som jej veľký význam, veď isto sa tam dostala iba „náhodou“. Ani som mu nechcela o nej povedať, no povedala som, a vtedy vysvitlo, že fajčí, že vydržal nefajčiť iba pol roka, to znamená, že 1,5 roka ma „ťahal za nos“. A ja som mu tak veľmi verila, že som mu všetky jeho výhovorky „zhltla aj s navijakom“. Pretože ho ľúbim a verím mu... Veľmi ma to vzalo, že takto využil moju lásku a dôveru, strašne ma to položilo, už druhý deň takmer neustále plačem a neviem sa s tým nijak vysporiadať. Všetko mi zrazu dáva zmysel, to, ako si stále niečo našiel, prečo musel „odskočiť do garáže, do práce, atď.“ Tvrdí mi, že sa mi to bál povedať, bál sa mojej reakcie, pretože vedel, ako neznášam cigarety a vedel, že sme sa stále kvôli nim hádali. Ja som bola taká zúrivá, že som ho dokonca udrela. Takže to bral ako tú milosrdnú lož. Hnevám sa sama na seba, že som na to neprišla, ale som mu hlúpo všetko uverila, hnevám sa na celú jeho rodinu, pretože som zistila, že úplne VŠETCI o tom vedeli a kľudne sa mi pozerali do očí, keď som im veselo oznamovala, že aký je môj manžel statočný. Hnevám sa, že mi to nemal kto povedať. Manžel tvrdí, že on ich o to poprosil. Môj problém je však v tom, že som si po vlastných úvahách uvedomila, že to bola možno moja chyba, jeho cigarety boli skôr mojim problémom, ako jeho. Asi som chcela, aby bol príliš dokonalý, pretože nepije, je vzorný manžel a otec a vždy sa išiel kvôli mne „roztrhať“. Snažil sa mi vždy vyjsť v ústrety, čo si vážim a preto ho milujem, vždy sme sa veľmi ľúbili. Lenže ja mu neviem odpustiť, stále sa mi chce plakať, cítim sa podvedená, oklamaná, a pred všetkými sa cítim hlúpo a trápne a smiešne...Je pravda, že som možno až prehnane zúrivá, možno tento problém v skutočnosti ani nie je takým veľkým problémom, akým ho ja robím. Ale ja sa s tým neviem stotožniť, stále si predstavujem, ako drží v ruke cigaretu (čo som mu niekoľkokrát za tú dobu, čo som si myslela, že nefajčí, povedala, že si to neviem predstaviť), stále, keď ma objíme, pohladí alebo mi chce dať pusu, tak sa mi to vynára v mysli, ako aj to jeho neustále odskakovanie, všetko mi do seba zapadá ako puzzle, dokonca keď si predstavím, koľko opatrení musel urobiť, aby som to nezistila....Prosím, pomôžte mi, vo vnútri ma to strašne zožiera, už neviem, čo by som si mala povedať, aby som sa ukľudnila, no dva roky som sa doslova živila myšlienkou, že nefajčí, zvykla som si na tú myšlienku, cigarety som úplne odbúrala z nášho života, z jeho rúk...preto je to pre mňa hrozný šok. Plačem aj pred našou 10 mesačnou dcérkou, tie myšlienky ma úplne pohltili, neviem myslieť na nič iné. Snažím sa povedať si, že ani ja som mu vždy nehovorila pravdu (ešte keď sme boli slobodní), a tým to ľahšie zniesť, lenže nedarí sa mi. Asi som príliš sebecká...ja neviem...Budem Vám vďačná za radu. Ďakujem.

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Dobrý deň,

    Nuž asi je to tak, že svet nie je dokonalý. Pravdepodobne sa vás manžel bál a nechcel vás ani seba zraňovať a tak udržoval svoju závislosť „mimo“ váš rodinný tanier. Nie je to ok, ale ked sa na to pozriete z hľadiska vami popísanej dynamiky, vaše reakcie boli silné. Hádky ho veľmi zraňovali a možno to že zlyhal veľmi zasiahlo jeho sebavedomie a znížilo to jeho hodnotu vo vašich očiach. Tak sa bránil tak po partizánsky, tajil to.

    Pre vašu spokojnosť by som doporučila si o závislostiach čosi načítať a dozvedieť sa o ich dynamike. Pomôže to trochu nadhľadu a tej prísnosti, ktorú okolo závislosti manžela prežívate. Ponúkam napr takúto myšlienku. Dostať sa zo závislosti nebýva vecou silnej vôle, ale dobrého a pozitívneho motivačného systému. V závislotiach je úspech aj občas prestať. Aj čiastočne preťať kruh závislosti. A ked závislý zlyhá, treba tak povediac začať odznova. Keby to bolo ľahké, nebola by to diagnóza. Aj keď to nie je výhovorka, je to fakt. Príliš veľa osobnostných faktorov a návykov býva súčasťou systému závislosti. A presne toto spôsobuje, že závislosť je taká silná a tak „zavesená“ na život. Zároveň je dôležité aby sa dospelý človek sám rozhodol so svojou závislosťou niečo urobiť. Ak to bude robiť pre druhého, šanca na úspech je určite menšia...

    Mne príde nosná táto veta z vášho listu: „Lenže ja mu neviem odpustiť, stále sa mi chce plakať, cítim sa podvedená, oklamaná, a pred všetkými sa cítim hlúpo a trápne a smiešne“. Odpúšťať sa dá postupne. Hlavne je pre vás dôležité vedieť, čo presne mu neviete odpustiť a prečo je to pre vás také dôležité. Tam začne vaša práca na sebe. Je to to, že narušil váš dokonalý vzťah? V čom napríklad toto je potrebné pre váš vzťah? Prečo potreboval trochu „narušiť“? a následne si skúste zodpovedať, prečo sa s vami o tom nebavili z rodiny? Prečo vás udržovali v bubline naivity? Čím ste k tomu sama prispeli? Toto by mohli byť zaujímavé a pre vás podporujúce objavy, pravda, ak sa vám to zdá zaujímavé a inšpirujúce a chcete „do toho“ ísť.

    Prajem veľa zdaru

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: