Poradňa pediatra

Poradňa pediatra
11,510 otázok

Na problémy súvisiace s rastom, vývojom dieťaťa i chorobami odpovedá MUDr. Marta Špániková, pediatrička.

Poradna uzavretá.

Viac informácií o odborníkovi sa dozviete tu. 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Co so sebou?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry den,
    na zaciatok chcem ocenit Vasu pracu. Je uzasne, ze su ludia ako Vy, ktori pomahaju inym i takymto anonymnym sposobom. Aj ja si Vas dovolujem poprosit o radu. Zijeme so svokrovcami v jednom dome. Ja mam trojrocne dievcatko a svokra strazi svagrovho syna, (ktory je v tom istom veku) kazdy den od rana do vecera. Svokra synovcovi vsetko toleruje, vsetko si u nej vydobije placom a ona ho nijak nepotresta, radsej mu ustupuje a cim dalej jej ten maly "skace viac po hlave". Mojim problemom je, ze ked vidim, ako sa ona s nim "natahuje" a snazi sa mu vysvetlit a on ju stale len vytaca, tak i ja "chytam nervy". A potom ked spravi moja dcerka nejaku vec, ktora nie je podla mojich predstav (neposluchne, vymysla, cvrkne jej do nohaviciek a pod.) reagujem prehnane emotivne a zlostne. Nasledne, ked sa na to pozriem s odstupom casu mi je to luto. Uvedomujem si, ze moja zlost prameni z toho, ze neustale pocuvam ako sa svokra handrkuje so synovcom (a to jeho pistanie do toho) a potom ja nemam chut zazivat tieto sceny este aj s mojim dietatom a tak to riesim krikom, zakazom, trestom alebo capnutim na zadok.
    Takze ja viem, z coho prameni moja zlost. Len neviem ako sa jej zbavit. Odstahovat sa je pre nas financne nemozne, musim priznat, ze sme na svokrovcoch zavisli. Poprosila som svokru, aby bola na neho prisnejsia, ale ona povedala, ze na to su rodicia, aby si dieta vychovavali. Co mam so sebou robit?
    Vopred Vam dakujem za odpoved.
    Alena

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    dobrý večer,

    ďakujem pekne za ocenenie, zostávam s pozdravom.

    k vášmu listu:
    čo môžete riešiť je vaša časť, súvisiaca s vašimi reakciami. to, že nemáte chuť to počúvať je o vás, nie o neposlúchaní vašej dcéry. deti skrátka neposlúchajú a nútia nás posúvať naše hranice a meniť postoje k rôznym veciam v živote. pri hneve pomáha uvedomenie si, čo sa deje, ked sa hneváme. často je správne stopnúť sa, nie hnev úplne potlačiť, ale skrátka nepustiť svoju reakciu voľne do sveta. vedieť že sa na niečo čo sa deje hnevám a zároveň cítiť svoj potenciál voľby reakcie. ľudia si myslia, že to nejde ale ide. skrátka k hnevu nepatria en situácie kedy sme extrémne nahnevaní/é a už valcuje nás aj okolie, ale aj mnoho iných, menších reakcií.

    predtým ako reagujem so zatemneným mozgom, je fajn zhodnotiť adekvátnosť svojej reakcie. vyplýva moja reakcia zo zásady a výchovne správneho postoja?a lebo len z toho, že niečo neznášam, nepáči sa mi a nechce sa mi, nesúhlasím? často pomôže predstava, že ako by sa mala správať osoba, ktorej dieťa zveríme. či takto ako mi teraz alebo inak a ked tak ako v podobnej situácii, ktorá nás štve. asi to nebude ideálne hned na prvý krát, ale pomáha to a dosť. ked sa vám podarí doržať postup, ktorý si zvolíte a nevyletíte na dieťa, potom sa za to treba pochváliť a oceniť. inak ako postupne to nejde. skoro akoby tréningom svojho uvedomovania a kontrolovania svojich reakcií. pointa nie je byť bez hnevu na dieťa, ale zmeniť svoje reakcie a spracovať ten hnev inak. odeliť tieto dve situácie či pocity. náš hnev a naša reakcia. pomáha aj uvedomiť si, že deti nemajú zlé úmysly, to len my dospelí si do nich často premietneme takéto pocity. a skrátka aj biologicky, niektoré veci nestíhajú kontrolovať, nervová situácia sa vyvíja, detské mysleni enie je priamočiare. pomôže uvedomiť si lásku k dieťaťu a jeho bezmocnosť. niekedy je ľahké odreagovať sa na hnevajúcom dieťati z problémov z práce, z únavy, zo stresu. ak to identifikujeme, že aj toto môže byť zdrojom, zásady výchovy, ktoré si stanovíme, pomôžu aj nám byť spravodliví rodičia.

    vo vašom prípade sa akoby riadite svokrou. takže to ignorujte, svoju nevôľu k jej výchovným metódam musíte riešiť posilnením svojho svetonázoru a svojho prístupu k výchove, tak ako sa vám to pozdáva a ako by ste si to ideálne predstavovali. jej reakcie nech neovplyvňujú vaše výchovné zásady. na začiatok si to uvedomte. už to často zastaví reakciu, ktorá nemusí byť úplne uspokojivá, prípadne ju to aspoň zjemní.

    asi takto nejak, skúste, ak vás to inšpirovalo. prajem trpezlivosti samej so sebou.

    s pozdravom

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: