Dobry den pani Zimanyiova!
Som zufala zo svojho vztahu s manzelom, preto sa na Vas obraciam s prosbou o pomoc.
Manzelmi sme 9 rokov - mame 8 - rocneho syna a 2 - mesacnu dceru. Nas vztah bol velmi pekny. Moj manzel je velmi spolocensky a najlepsie sa citi v spolocnosti svojich priatelov. Vzdy som sa mu snazila vychadzat v ustrety. Chodila som s nim na rozne podujatia, jeho priatelia chodili casto k nam a vzdy sa zdrzali az do neskorych nocnych hodin. Vynimkou nebolo ani to, ked u nas prespali. Ked som otehotnela, povedala som manzelovi, ze kedze k nam domov pribudne male babatko, ze si neprajem, aby jeho kamarati u nas prespavali a hlucne sa bavili do noci. S prichodom maleho dietata som musela obmedzit aj spolocne aktivity, ktore sa konaju vo vecernych hodinach. Moj manzel sa vsak nadalej v nicom neobmedzuje. Vyzera to u nas tak, ze ja sa cele dni staram o domacnost a o deti, on je v praci. Vikendy travi s priatelmi. Takze vlastne spolu netravime vobec ziadny spolocny cas. Ked som mu povedala, ze by som chcela, aby nejaky vikend stravil aj so mnou, jeho reakcia bola: ,, Uz som cakal, kedy mi to vykricis! Za to, ze TY mas malu, ja musim byt stale doma?" Nenechal si vysvetlit, ze len chcem, aby kusok svojho volneho casu venoval aj mne. Myslim, ze som mu uz len na pritaz. On sa chce len zabavat, byt s priatelmi, ja chcem rodinu. Nas intimny zivot je na bode mrazu. Za posledny rok sme sa milovali 2 KRAT. Zvazujem, ze odidem, lebo takto obidvaja trpime. On preto, ze nechce byt obmedzovany, a chce nadalej travit vsetok cas bezo mna, ja preto, ze uz nevladzem. Problem je ten, ze ho mam stale rada. A tak vaham, ci ma zmysel este bojovat alebo mam rezignovat.
Dobrý deň Mandy,
píšete že váš vzťah s manželom bol veľmi pekný - je výborné ak sa partneri dokážu zabaviť, ak si užívajú spoločnosť priateľov - píšete však o jeho priateľov - bol to váš ústretový krok voči nemu alebo to bolo naozaj pre vás trávenie voľného času podľa vašich predstáv?
A ako vyzerala deľba povinností u vás ešte pred narodením dcérky - v starostlivosti o domácnosť, nákupy, učenie sa so synom...? Došlo teraz k zmene, že je všetko na vás alebo to tak bolo vždy, len predtým to nebol "problém"?
Verím že sa vám vaša situácia môže zdať bezvýchodisková, byť zodpovedná za dve malé deti, z toho jedno je ešte veľmi maličké a naozaj veľmi naviazané na mamu = to môže rozhodovanie značne komplikovať.
A ako to bolo u vás so spoločným rozhodovaním o druhom dieťaťi? Podľa reakcie manžela žo vyzerá že skôr vyhovel vašej túžbe po bábätku ako svojej - to však neznamená, že nenesie svoju časť zodpovednosti za rodinu. Je potrebné si premyslieť aké máte možnosti, či odchod zvažujete zo zúfalstva a únavy, alebo je to reálna možnosť - či máte kam ísť, niekoho kto by vám s deťmi pomohol, ako by to bolo s financiami.
A s manželom potom otvorene hovoriť o svojom prežívaní, o množstve povinností ktoré ste si na seba zobrala - možno by stálo za to si ich spísať - a požiadať ho nech si niečo z toho prevezme - trebárs mu zbaliť syna na víkend s priateľmi - môže to byť dosť reálna skúsenosť aké to je mať na starosti dieťa 24 hodín a tiež šanca pre vašich "chlapov", aby si budovali pevný otcovsko-synovský vzťah. Ak už máte silný pocit že nevládzete, veľa riskujete - že vaše telo dá jasne najavo pokiaľ sú jeho možnosti.
A intímny život - v poslednom roku ste bola 9 mesiacov tehotná a 2 mesiace novopečená matka - neviem ako prebiehalo vaše tehotenstvo, či i pri prvom tehotenstve bola frekvencia intímnych kontaktov znížená...
Váš manžel robí len to, čo je mu umožnené. Hovoríte že máte svojho manžela stále rada - možno tu je to miesto vo vašom vzťahu, kde môžete začať otvorený dialóg - a ja vám pri ňom držím veľmi päste.
Newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
