máte takéto skúsenosti? prečo to tak bolo?

dobrý deň pani doktorka dnes som už dospelá, ale keď mi nedávno mama spomýnala čosi disivé, čo som prežila ako dieťa, tak sa na to musím opýtať. Narodená som v roku 1985. A keď som mala 2 roky (čiže v roku 1987) som prekonala infekt močových ciest. Dnes je to u detí liečiteľné zrejme aj doma antibiotikami. No vtedy v tom r. 1987 som na to bola v nemocnici na infekčnom oddelení. Mama ma tam nemohla prísť navštíviť a dokonca ani tam so mnou byť nenohla hospotalizovaná ako sprevádzajúca osoba. Prečo? Čo myslíte? Veď dnes ide bežne matka so svojím 2 ročn dieťaťom do nemocnice ako doprovod. Keďže som bola veľmi zlý jedák, bola som maličká útlučká, tak si ma tam vtedy nechali v nemocnici aj dlhšie, aj po preličení infektu, mame povedali, že si ma tam nechajú na pribratie, že som malá, chudá. Nechali si ma tam vtedy 2 mesiace, že na pribratie, a mama ma nemohla ani navštíviť, ani ja som ako dieťa mamu nemohla vidieť. Prečo myslíte, že to takto urobila nemocnica, keď som už bola preličená z infektu? Nechali ma tam v nemocnici 2 mesiace zavretú v tých železných postieľkách, ktoré poznáte určite aj Vy v nemocniciach že sú, sestričky nemali čas tam so mnou behať, tak som behať za 2 mesiace zabudla. Mama povedala že keď ma prepustili domou som len z nohy na nohu prestupovala ako kačica, toto jediné bol môj pohyb za celé 2 mesiace. Nikto ma v nemocnici neučil ani rozprávať ako by sa 2 ročnému dieťatu patrilo venovať. Vtedy keď ma prepustili domou moja mama strašne plakala, nepoznala som po 2 mesiacoch ako 2 ročná svoju mamu, svojho oca, svoje hračky, svoju izbu, svoju sestru, nebehala som,toto všetko som za 2 mesiace zabudla. nerozprávala som, len som vraj 2 týždne doma plakala, a mama pravdaže tiež. Keď si toto dnes človek predstaví, strašné nesociálne zaobchádzanie so živou bytosťou, a mentálny vývin dieťaťa sa tam určite na tie 2 mesiace zastavil. Potom som doma vraj postupne všetko sa učila odznova, behať, poznať svoje hračky, mamu, sestru atď. Nedávno som si pozerala, moju zdravotnú dokumentáciu z toho obdobia, z tej hospitalizácie, a vskutku tam bolo že som mala infekt močových ciest preliečovaný, a že so tam bola 8 týždňov, že na pribratie, toto som sa ozaj z karty dočítala, iné choroby som nemala, inak som bola, aj som dodnes zdravá akurát som aj dnes chudá mám 44 kg, čo mám proste asi geneticky. Strašný príbeh, strašných dvoch mesiacov, prečo sa takto vtedy s detmi zaobchádzalo? Dnes by sa na takýto postup zdravotníkov všetky matky sťažovali. Bola aj vtedy inštitúcia, ktorá riešila a prešetrovala sťažnosti vtedy pacientov, alebo rodičov na nesprávny postup? bola aj vtedy inštitúcia ktorá by sa týmito sťažnosťami zaoberala? Pýtam sa preto, či vôbec mala moja mama vtedy keď sa tak naplakala a natrápila nejakú možnosť riešenia situácie na patrečnej úrovni. Prečo to vtedy takto nemocnice robili? Dnes som sama matkou mám 1,5 ročné dieťa a táto predstava takéhoto zaobchádzania je dnes pre mňa desivá, príšerná. Prečo sa vtedy takto zaobchádzalo s deťmi? ďakujem za váš názor