bez komunikacie
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobry den prajem,
mojim problemom je komunikacia s partnerom (ja 25,on 29),komunikacia z jeho strany. Uz od zaciatku vztahu ( nieco vyse roka,rok spolocneho byvania)sa mi zdal utiahnuty, samotar a clovek,ktoremu vystaci len minimalna komunikacia. Ak ma nieco trapi,nieco, co sa tyka nasho vztahu..reaguje uplne necitlivo, nevsima si ma,akoby som pri nom ani nebola...casto ma taketo situacie rozplacu,nakolko som velmi citiva..ale s nim nepohne nic!!doslova nic!Skusala som byt mila, nezna, vtierava, priama, uprimna, nahnevana..bez vysledku a rozdielu.Vacsinou mi na to povie len tolko, ze vsetko si sposobujem SAMA, ze tu nie je co riesit, pritom on je dovod mojho trapenia.Zevraj zo skusenosti vie, ze nema vyznam nieco riesit...
Naposledy som na neho vytiahla intimny problem.Mam pocit, ze ma odmieta ako zenu...vsetko su len moje dohady, pretoze ziadnej odpovede sa od neho nikdy nedockam. I ked na druhej starne sprava sa ku mne nezne, obijma ma,pohladi, vezme na veceru, zaspavame v objati..no ked chcem od neho nieco viac..nenapadne sa tomu vyhyba.Zdravotny problem som si nevsimla, mozno je to jeho zahadnou psychikou ci nizkou potrebou, ktoru ked ma,vynahradza si ju na internete..a mne ostava len potlacat svoju vasen placom do vankusa.
Neviem, ako mam k nemu pristupovat, aby sa mi troska otvoril, porozpraval sa so mnou,pripadne zdoveril s niecim. Viem od jeho kamarata, ze bol taky od malicka.Ale to naozaj existuju ludia, ktori nie su schopny rozpravat s blizkou osobou?Ved keby som s nim nebola, tak by mal len pocitac a pracu.Jeho flegmatizmus ma niekedy az zaraza.Jedine co ho vytocilo, co dal aj najavo bolo,ked ho nejaky sofer obmezdil na ceste.Vsimla som si u neho, ze akakolvek vycitka u neho vyvola akysi "detsky" nesuhlas a vyvola okamzitu obranu v podobe ignoracie a nezaujmu.
Vela krat som sa na neho od hnevu vykricala, co ma potom aj velmi mrzelo, no asi mi to stale prepaci, hodi za hlavu,neriesi, odignoruje..netusim..!!
Viem, ze komunikacia je dolezita a vela veci by vyriesila keby to aspon skusil..ale ako mam komunikovat , ked priatel to nedokaze??Uz som zufala, niekedy mam pocit, ze ja som ta "nenormalna furia".Niekedy tvrdi, ze si mam vsimat skutky, nie reci..Ale ako moze byt taky pokojny, ked ma nieco trapi.Casto hladam aj chybu v sebe, ale stale dojdem k zaveru, ze komunikacia mi chyba, a bez nej sa nedokazem pohnut, ani si predstavit svoj partnersky zivot!
Dakujem za radu!!