strata zamilovanosti?

Dobrý deň, mám 30 rokov a mám momentálne 1 ročný vážny vzťah s mojou priateľkou. Nikdy v živote som nebol tak strašne do niekoho zamilovaný ako práve do nej. Zhruba pred mesiacom som z ničoho nič začal pociťovať strach, že som prestal byť zamilovaný. Veľmi sa tou myšlienkou trápim, mávam často chuť plakať, aj som schudol pár kíl, nechutí mi jesť, budím sa v noci. Tieto pocity sa mi striedajú. Mávam občas aj v pohode dni, ale potom zase dostanem opäť tieto strachy, ktoré ma veľmi ovplynujú a začínam si to potom sám namýšľať že to tak naozaj je. Veľmi mi na mojej priateľke záleží, inú ženu už nechcem, naozaj ma žiadne iné ženy momentálne a ani predtým nezaujímali len som proste dostal veľký strach a obavu, že som ju prestal milovať. Neviem čím to je, lebo máme úple super vzťah, nikdy sme sa ani nepohádali, máme rovnaké záujmy, páči sa mi ako žena ako človek. Dokonca sa už ani s kamarátmi nestretávam, som stále s ňou. V živote som mal len jeden vážny vzťah a to pred 10 rokmi ktorý skončil lebo sme sa hádali stále a prestal som ju milovať, odvtedy som sa vzťahom vyhýbal, mal som len skôr milenky, s ktorým som to vždy ukončil po 1-2 mesiacoch. Vždy mi ženy hovorili, že sa bojím zamilovať. V duchu som však vždy túžil mať stálu priateľku a byť zamilovaný. Ale pri mojej priateľke som však už od začiatku bol úplne iný, zamiloval som sa do nej veľmi rýchlo a aj ona do mna. Ja už som si bol úplne istý, že ona je tá pravá a stále tomu chcem veriť. Ona by urobila pre mna všetko, vidím že ona je do mňa stále veľmi zamilovaná,vraj najviac ako kedy bola. Častokrát mi hovorí, že sa bojí, aby som si nenašiel inú a tak, má o mne strašne vysokú mienku, vidím, že ma naozaj veľmi miluje a ja mám potom strašné výčitky, že mi to akosi prešlo, alebo že to nie je už také silné u mňa ako u nej. Minule som jej povedal ani neviem prečo, že by som bol rád keby bola viac dominantnejšia a prísna na mňa a tak, lebo že je keď je na mňa strašne dobrá mám výčitky,že si to asi ani nezaslúžim. Ale pritom som na ňu aj ja veľmi dobrý. Nedokážem jej však povedať čo mi lieta hlavou stále, lebo ja ani neviem čo mi vlastne je. Dusím to v sebe. Aj ked ma možno zamilovanosť prešla, neviem si však predstaviť, že by som ju stratil, viem že potom by som sa vzťahom už asi úplne vyhýbal lebo by som sa bál, že sa mi stane niečo podobné. Vôbec neviem čo to so mnou je, prečo ma vôbec takého veci začali v mysli napadať, prečo mám stále taký strach. Následne si potom zase poviem, že ak by som ju nemiloval potom by som ani takého veci asi neriešil a proste by som to ukončil. Ja som rozhodnutý urobiť všetko preto aby som bol stále s ňou, lebo keby som to skončil ani by som vlastne nevedel že prečo, čo mi chýbalo. Častokrát si myslím, že sa zaoberám v hlave hlúposťami, že som asi ani neni normálny. Prosím poraďte mi čo mám robiť, už som sa aj objednal k psychológovi lebo ma to veľmi trápi a mám z toho depresie a úzkosť. Veľmi pekne Vám ďakujem. Richard