uspokojenie

Dobrý večer. Chcem Vám napísať čo ma trápi a chcela by som aby ste mi poradili ako sa mám s mojim problémom vyrovnať a možno potrebujem iný pohľad na môj problém. Som 6 rokov vydatá, bývame pri mojich rodičov a máme 2 deti vo veku 5 rokov chlapček a 2 ročné dievčatko. Manžel pracoval doteraz v zahraničí a teraz má živnosť a chodí na týždňovky.Naše manželstvo nie je najlepšie.Mne sa zdá že sme sa od seba vzdialili. Nevieme sa porozprávať, chýba u nás láska. Ja som to už viackrát chcela riešiť ale moje slová zostali niekde mimo. Nebozkávame sa, neobjímame sa len sme akoby sme súperili. Manžel je dosť popudlivý, urážlivý a neváži si ma ani mojich rodičov. Naši už s nami nechcú bývať, lebo deti sú dosť hlučné a oni chcú mať pokoj. Ináč rodičia mi veľmi pomáhajú a vďaka nim môžem teraz robiť. Môj manžel sa tiež nezdoháda že treba niečo opraviť alebo urobiť/povedal že on si platí tak on nebude nič robiť, že u jeho rodičoch by sme neplatili nič, nato som sa ozvala že prečo by nás mali živiť/ našich to riadne dostalo aj ja som bola hotová. Veď si platíme u našich len málo a ešte mama chodí na nákupy. Preto nás už nechcú. /mama tvrdí že nie len bývať ale treba sa aj o to starať,/ Naši sú už dosť starí aj keď ešte sa dosť držia /doteraz keď bolo treba niečo si pomohli sami/Keď som sa chcela s ním porozprávať čo ďalej /mohli sme si prerobiť horné poschodie, alebo kúpiť našim byt a my by sme ostali v dome/ to radikálne odmietol. Keď som zháňala byt tak väčšinou som chodila pozerať ja byty on sa vyhováral. nakoniec som vydražila byt / s jeho súhlasom/ ale vôbec nie som šťastná. Bojím sa čo bude. Mne v robote končí zmluva a pravdepodobne mi ju nepredĺžia /lebo sa bude prepúšťať/u nás je to veľmi biedne za robotu. Svokra mi vynadala či máme rozum zašiť sa v takej diere, že prečo sme si nekúpili byt tam pri nich. Je to väčšie mesto aj nad tou alternatívou som rozmýšľala ale nemali sme toľko peňazí./ s manželom sme sa nevedela porozprávať/Svokre som povedala že tak to potom vyzerá keď spolu nevieme komunikovať/síce nadhodila som mu takú alternatívu že by sme mohli kúpiť byt tam pri svokrovcoch ale on mi povedal že tam by som nezohnala robotu ani ako upratovačka/mám vysokoškolské vzdelanie/ a že nemáme dosť peňazí tam idú byty raz toľko ako tu/aj tak sme si museli zobrať spotrebný úver 4000eur / aj to nie hypotéku lebo by nám ju nedali keďže mne končí zmluva a manžel len teraz začal robiť na živnosť/. S našimi som rozprávala že teraz nie je dobré obdobie že nám nedajú ani úver a že nevieme ako ďalej ale oni mi povedali že sme mali dosť času oni už nevládzu a chcú mať pokoj./ Myslím si že mama sa nemohla na nás pozerať ako naše manželstvo upadá/nepáčilo sa jej že nespíme spolu a cítila že to u nás nie je celkom o.k./ Neviem preto poriadne spávať, mám strach čo bude, nerada by som bola nezamestnaná/bola som asi 3 roky nezamestnaná viem čo som prežívala/. 4 roky som bola na materskej a doma mi šibalo. Dosť som nervózna aj na deti /aj toho sa bojím ako ich sama zvládnem/, malý je dosť živý a nepočúva, už neviem ako na neho. Neviem či som sa správne rozhodla /kolegyňa mi povedala, že nám je na figu byt/ a ja si myslím to tiež. Ale nemala som na výber. naši už s nami nechceli bývať a vždy mi to dávali vedieť, manžel nechce tiež s nimi bývať a ani sa mu nechce pri dome robiť. Ako sa uspokojiť že som konala dobre a inak už nebude?