ako ďalej ?
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň pani doktorka,potrebujem radu.
máme 23 mesačného synčeka,na ktorého sme čakali dlhých 8 rokov.Po umelom oplodnení sa nám to konečne podarilo,a tešíme sa z neho.Teda skôr manžel,ja sa strachujem.Po dlhé roky toho čakania mi kolegyna v práci vždy hovorievala,že až sa dieťaťa konečne dočkám,tak sa zbláznim od strachu oň.Nevenovala som tomu pozornosť,veď načo aj,nerozumela som vtedy o čom vlastne hovorí.Teraz nie je dňa aby som si na to nespomenula,prenasleduje ma to ako nočná mora.
Prvý rok s Lukáškom prebehol v poriadku,neboli sme chorí,všetko sa vyvíjalo ako má byť.Ako 13 mesačný dostal virózu-soplíky,kašel.....všetko sa to zbehlo v jeden večer behom pár minút a ja som sa skoro zbláznila.Malý nedokázal ležať v postieľke,soplíky mu zatekali,celú noc presedel v autosedačke.Na druhý deň sme boli u lekára,dostali sme lieky,stav sa do 10 dní pomaličky upravoval.Prežila som.Schudla som 4 kg,ale prežila.
Cez leto mi v jeden pekný podvečer zvracal,trochu plakal,1x sa vyzvracal a bolo to v
poriadku.Ja som však potom nespala ešte dva dni.
pred 2 mesiacmi znova zas večer sme Lukáška uložili do postieľky,o chvíľu začal plakať,zvracal,zachrípol,zas začali soplíky-proste opakoval sa scenár spred polroka.Nespala som celú noc,hojdala ho v autosedačke,počúvala ako dýcha.Najradšej by som bola dýchala za neho.Neskutočne som sa bála,nevedela som sa dočkať rána.od lekára sme sa dozvedeli,že má virózu,že je toho teraz veľa,ale že to nie je nič vážne.Dostali sme lieky a šli domov.Sledovala som každé jeho kýchnutie,kašel,soplík...či sa stav zlepšuje.O týždeň sa mi zdal akýsi výrazne zahlienený,tak sme znova zašli k lekárke,povedala,že "píska" a tak sme dostali ďaľšie lieky.Nespala som ďaľšie noci,bála som sa,aby sa stav nezhoršoval.Konečne po troch týždňoch sme sa z virózy dostali.Lukáško je teraz zdravý,ja som o 7 kg ľahšia.Od začiatku roka ako prvý krát Lukáško ochorel,som išla dole aj ja so zdravotným stavom.Sprvu som tomu nevenovala pozornosť,ale teraz to asi bude mať naozaj súvis s tým ako všetko prežívam.Po prvej Lukáškovej viróze som dostala zápal pľúc /predtým som nemala nikdy/,potom sme mali očkovania a reakcie na ne,o tri mesiace daľší zápal pľúc,medzitým vredovú chorobu žalúdka,objavila sa migréna,ekzém na rukách,potom zas Lukáškova druhá viróza ,môj tretí zápal pľúc a po ňom pásový opar.Toho som sa zbavila a teraz čakám so strachom,že som nakazila Lukáška a že dostane ovčie kiahne.Pani doktorka,žijem v neustálom strachu -vlastne od začiatku roka,možno bolo pár svetlých dní,kedy bolo všetko OK a ja som zabudla.Strašne sa bojím o zdravie synčeka,pozorujem ho-keď kýchne,som schopná počítať a sledovať koľko krát,či z toho nie je nádcha,keď navečer zakašle do rána som schopná nespať,alebo pospávať so stiahnutým žalúdkom,či nebude kašľať,či nebude chorý.Na dušičky sme boli na cintoríne,bola hmla, a ja som si spomenula-že som čítala ,že hmla spôsobuje záchvaty laryngitídy u detí-do rána som nespala,so stiahnutým žalúdkom som čakala ,či sa niečo objaví,alebo nie-Počas tehotenstva som veľa čítala,hlavne o detských ochoreniach a teraz mi to mnohokrát naháňa hrôzu,človeku je niekdy lepšie,ked nevie.
Pani doktorka,viem ,že takto nemôžem existovať ďalej,už aj manžel sa na mňa díva ako na chorú-teda psychicky chorú.Povedal mi,že sa musím vzchopiť,syn ma potrebuje zdravú,ale ja cítim,že je to každým dňom horšie.Dnes si večer synček pri hre udrel hlávku do steny /nie je to po prvý krát/ a ja som ho potajomky pozorovala,a budem zas pozorovať po celú noc.Viem,že zas nebudem spať,zas si budem musieť brať lieky na žalúdok,a zajtra budem od strachu vyčerpaná ledva stáť na nohách.A takto to ide každý deň.Taktiež si vyčítam,že sme synčekovi nedali zaistiť pupočníkovú krv...je to ako Damoklov meč,ktorý visí nado mnou.
Obdivujem ženy-matky ,ktoré s ľahkosťou-športovo zvládajú ochorenia detí,matky ktoré sú s deťmi na onkologických oddeleniach-to by som nezvládla,to viem určite.
Neviem prečo takto reagujem na ochorenie môjho dieťaťa,prečo som takáto slabá,plná strachu.Viem,že musím niečo robiť so sebou,nemôžem každý deň vstávať so strachom,čo ak...pani doktorka prosím poradite mi ?
ďakujem