Nekonečné sebaobviňovanie
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň pani doktorka,
veľmi pekne Vás prosím o radu. Ja sama mám pocit, že sa asi zbláznim, neviem už čo mám robiť. Pred 8 rokmi som bola na interupcii. Boli sme vtedy s manželom ešte študenti na výške, každý z iného štátu. Vtedy som bola presvedčená že je to jediné možné riešenie. Nie správne ale možné. O inom som ani neuvažovala. Dlhé roky sa mi darilo na to nemyslieť. Teraz sa nám narodil druhý syn, má 3 mesiace a ja už 3 týždňe nedokážem myslieť na nič iné, len akú som vtedy urobila obrovskú chybu. Teraz mi pripadá, akoby som to ani nebola vtedy ja, nechápem sa, vôbec to nieje podľa môjho kréda, pohľadu na život. Niesom veriaca, ale teraz si pripadám ako vrah. Neustále nad tým musím rozmýšľať a vždy nájdem ďalší dôvod prečo som si dieťa mala nechať, prečo som to nemala urobiť. Každá úvaha sa končí zistením, že to bola obrovská chyba, ktorú už nemôžem napraviť a ja sa cítim horšie a horšie. Začína sa ďalší kolotoč prečo a prečo a sebatrýznenie a sebaobviňovanie pokračuje. Myslela som si, že ak to budem raz ľutovať, bude to preto, že už nemôžem mať deti, nie keď ich mať budem. Neviem už normálne fungovať, myslím na to celý deň, v noci keď sa zobudím k malému nemôžem znova zaspať lebo na to musím myslieť, nasleduje ďalšie prečo a prečo. Pozriem sa na deti a myslím na to, že tu mohol byť niekto, koho by som dojčila, uspávala, koho malé rúčky ma nikdy neobjímu, nikdy od neho nebudem počuť slovo mama. A cítim sa horšie a horšie. Pri prvom synčekovi som takéto strašné myšlienky nemala. Nemám sa komu vyžalovať a tak rozmýšľam nad návštevou psychológa, neviem len, či treba mať odporúčanie od obvodného lekára. A ešte mám jeden dotaz, starší syn má 2,5 roka a občas ma vie riadne vytočiť. Snažím sa zachovať si chladnú hlavu, ale raz za čas sa stane, že pohár pretečie a ja naňho nakričím alebo mu dám po zadku. V ten moment sa neviem ovládnuť, lenže o chvíľu ma hnev prejde a ja to začnem ľutovať a veľmi ma to mrzí, som na seba nahnevaná, že som sa zasa neovládla. Počula som, že sa dá pomôcť psychoterapiou. Zaujímalo by ma, ako sa na ňu môžem prihlásiť. Za odpoveď Vám veľmi pekne ďakujem. Andrea