som z nej na nervy!

Dobrý deň,

No, nie je ľahké byť s dieťatkom sama. Pomôže vám, ked samú seba presvedčíte, že malé deti plačú a že je to vcelku normálne? Aj ked sa vám zdá, že dieťa je už na niečo navyknuté, neviem či je to celkom tak. Deti sú rôzne a každé reaguje inak. a každé aj inak vyjadruje svoje potreby. To s tým záchodom som zažila aj ja, aj nejedna mamina. Tiež som z toho bola na nervy a až časom som pochopila že vtedy by mi dobre padlo, keby bol niekto so mnou a poruke alebo keby som mala väčší emočný odstup od situácie. Naporúdzi sú niektoré „riešenia“. Akože si malú dáte do autosedačky a vezmete si na wc, že ju umiestnite tak, aby mala šancu vás vidieť aspoň z diaľky. Môže byť na zemi na deke a takto môžete byť spolu v byte hádam pri všetkých aktivitách. Skoré materstvo je aj o tomto. Rozšíri sa vám identita o celkom nový „prvok“ a jednou z najťažších častí materstva je pochopiť, že už nikdy nebudete môcť rozmýšľať, rozhodovať „iba za seba“

Tie pocity, že načo dcérku máte alebo že vás jej plač tak veľmi ruší, pravdepodobne súvisia so spracovávaním vašej celkovej situácie. Ste krátko po pôrode, ešte to chce veľa regenerácie a zrejme ani ten rozchod vám nepridal. Aká je celková situácia, má vám kto pomáhať? Aj ked ste silná, nikdy to neznamená, že nepotrebujete podporu a pomoc. Tú väčšinou potrebujeme všetci. Tak nemajte zábrany si ju zabezpečovať, či poprosiť rodinu.

Prajem veľa zdaru