zlosť
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň pani doktorka,
mám 10-mesačnú dcérku a v poslednej dobe nezvládam svoju zlosť. Malá už nie je taká malá, že ju položím len do postielky a spí, treba sa jej venovať viac a viac, v poslednej dobe sa pýta len na ruky a aby som s ňou všade chodila. Som z toho už riadne unavená, so zaspávaním cez deň tiež už mávame problémy, keďže už sa dokáže udržať dlhšie hore. Z tej únavy som z toho všetkého na nervy, nezvládam to, strašne kričím, malej by som nikdy neublížila, to nie ale niekedy s ňou natriasam nech už dá pokoj. Neviem sa prosto ovládnuť, nemám čas na seba, keďže keď spí, rýchlo robím okolo domácnosti. Priateľ je v práci od rána do večera, večer sa aj snaží pohrať s malou ale tá len za mnou a potom keď by sa aj hrala, chcela by nosiť na rukách, všetko jej ukazovať a tak a on na to nemá trpezlivossť, takže malá skončí pri mne. Už neviem ako ďalej, mám toho plné zuby a niekedy myšlienky, či bolo správne mať dieťa, keď to nezvládam. Keď som nervózna z nej, hnevám sa potom na celý svet ani s priateľom sa potom nedokážem baviť normálne, lebo mám nervy. Presťahovala som za priateľom, mám tu len jednu priateľku, s ktorou sa stretávame, takže okrem nej sa nemám s kým porozprávať. Aj to sťahovanie bolo také, že teraz myslím, že to nebol dobrý nápad /nechcela som na byt, som tu, nechcela som byť blízko jeho rodičov, som tu, nechcela som do tohto mesta, som tu/, ale na druhej strane som rada, že máme kde bývať a môžme byť sami.
Poraďte, čo mám robiť s tým mojím hnevom, ako sa ovládnuť.
PRiateľ o mne hovorí, že som večne nespokojná, niekedy si to o sebe myslím aj ja, neviem sa dobre tešiť, alebo si vážiť, čo mám - kde bývať, zdravé dievčatko, niežeby som bola nevďačná ale mohla by som si to viac uvedomovať. Asi fakt neviem, čo chcem.
Prepáčte, že je v tom zapleteného tak veľa, ale myšilenky mi bežia hlavou stále a tak píšem tak ako to ide.
Ďakujem.