manželstvo

S mojím, za chvílu ex manželom sme boli spolu od mojich 17rokov, čiže 6. máme spolu krásne a zdravé 3ročné dietatko...odišla som od manžela pretože bol žiarlivy a obaja sme "nerváci" takže naše hádky boli trocha hlasnejšie ako by asi byt mali ale najviac trpel náš malý, plakal, nedokázal spat sám vo svojej izbe, a ak náhodou aj tak dobehol v noci k nám...našla som si priatela, má rád mna aj malého. vela sa mu venuje, túli si ho,a j mna a stará sa o nás velmi pekne. čiže malému je fajn...takže kde je problém??vo mne, stále myslím na ex, chýba mi jeho dotyk,hlas, myslievam stále nanho, a stále kadial chodím tade rumázgam. vedela som aj vtedy že ho mám rada ked som odchádzala od neho, ale viem to aj teraz. neviem čo už so sebou robit, tie spomienky sa stále vynárajú a a ja sa neovládnem-a plačem. pritom priatel je fajn, je pekny, dobrý človek, len ja sa s toho stále nedokážem dostat, aj ked mám stále na mysli-že to tak je pre malého lepšie:-((( viem že som obetovala seba, ale čo už? ako zabudnút??ešte som zabudla doplnit, že moj skoro ex bol mimoriadne obetavy, starostlivy, nežne ma hladkat dokázal hodiny, len som si to nevážila alebo ja neviem čo, asi som nedokázla odpustit ako malého velmi chcel a ked som ostala teh.jednoducho zavelil potrat čo sa asi po 5mes!!dalo do poriadku..ale naozaj neviem ako dalej a takto sa stále trápit v myšlienkach?to nejde. stále pozerám na tel či príde správa, ale akoby aj mohla ked mám priatela?stále mám ex rada, asi má už aj priatelku-isto mu prejem dobré dievča s ktorým mu bude dobre, ale ja chcem zabudnút a nejde to...koli malému aj ked srdiečko vraví inšie...