Hrozný strach
, Autor: suselinaDobrý deň, mám 7 mesačné bábo, ktoré ešte stále kojím (plus už dostáva aj príkrmy). tehotenstvo bolo psychicky dosť náročné - nastupovala som do práce krátko po otehotnení, čiže som tehu musela tajiť celú skúšobnú dobu, aby ma nevyhodili, potom sme vybavovali hypotéku, sťahovali sa do mesta, kde sme dovtedy nikoho nepoznali, potom som si poležala skoro mesiac na rizikovom... nakoniec sa nám narodilo zdravé bábätko a materstvo som si neskutočne užívala, už niekoľko rokov som po ňom túžila. no zrazu, približne 3-4 mesiace po pôrode ma začali trápiť hrozné myšlienky, že sa niečo stane môjmu manželovi a naše dieťatko bude vyrastať bez otca, ako ja - tieto myšlienky ma prepadajú hlavne poobede a som ako v kŕči od strachu, až kým sa manžel nevráti domov... ja si neviem predstaviť život bez neho... pociťujem tiež koľkokrát úplne až takú úzkosť, akoby som mala na hrudi 10 kilový balvan, až sa mi ťažko dýcha, je to vôbec normálne sa takto o niekoho báť? s čím to môže súvisieť? ja viem, že každý sa tak všeobecne bojí, že blízky môže dostať rakovinu, infarkt, či ho zraziť auto, ale aby niekto kvôli takémuto strachu trpel každý deň??? a okrem toho mávam hrozne silné bolesti hlavy... bábäžko je pokojné, plné radosti a už niekoľko mesiacov prespí celú noc, takže tu problém nie je, no tá úzkosť, čo cítim, je niekedy hrozná, už niekoľkokrát mi napadlo, že vyskočím z okna, ale potom ma zadržalo to, že nechcem, aby naše dieťatko vyrastalo bez mamy, že ma potrebuje a nikto by jej mamu nenahradil... už som bola aj na neurológii a alergológii, ale z toho hľadiska je všetko v poriadku. poslali ma tiež na psychiatriu, tam mi psychiatrička povedala, že trpím úzkostno-depresívnou poruchou a chcela mi dať lieky, no musela by som prestať kojiť... a to nechcem... tak sme sa dohodli, že to ešte skúsim bez liekov, snažím sa byť veľa medzi ľuďmi, hľadať si kontakty, keďže tu ešte veľa ľudí nepoznám, no a tiež sa už nesnažím mať doma všetko ako zo škatuľky... ale aj tak ma tá úzkosť občas prepadne, aj keď sa mi zdá, že už menej často... lieky (homeopatiu neuznávam a odmietam) by som ale nechcela okrem kojenia aj preto, že by sme už chceli s manželom druhé bábo - preto by ma zaujímal Váš názor: môžu byť tieto zmeny spôsobené hormónmi (kojením)? znamená to, že sa to zopakuje aj pri druhom bábätku? nebolo by rozumnejšie laktáciu zastaviť hneď v začiatkoch? alebo to s tým vôbec nesúvisí a je to vo mne?