Poradňa pediatra

Poradňa pediatra
11,510 otázok

Na problémy súvisiace s rastom, vývojom dieťaťa i chorobami odpovedá MUDr. Marta Špániková, pediatrička.

Poradna uzavretá.

Viac informácií o odborníkovi sa dozviete tu. 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Zľaknutie

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň, mám 5 mesačného synčeka, ktorý sa často zľakne (napr. keď niekto kýchne, alebo aj keď sa s ním hráme a smeje sa nám odrazu sa zľakne až ho trhe.) Niekedy začne i veľmi plakať a kotúľajú sa mu slzy ako hrachy. Je v norme ak sa takto ľaká? Dnes sa nám stala navyše taká nepríjemná vec. Doma sa oslavovalo a ja som s malým nestihla odísť z miestnosti skôr ako otvorili šampanské. To buchlo a malý sa na mňa len vyplašene pozeral. Nevedel či sa má rozplakať a čo sa vlastne stalo. Skúšala som metódu: Keď začneš hneď s malým žartovať, bude sa smiať. A ak ho začneš ľutovať, bude plakať. Nuž tak sme hneď začali sa smiať a robiť lietadielko, ktoré má tak rád. Chvíľku to zabralo, no potom už mu začalo kriviť ústočká. To už som vedela, že začne plakať. Aj začal, ale taký strašný plač som u nehe ešte nezažila, trvalo veľmi dlho, kým sa utíšil. Potom sa na mňa pozrel a opäť ten istý plač. Bol to srdcevrúci až histerický. Bála som sa či ho nebolia ušká, či neohluchol, či ho z toho niečo nemôže bolieť napr. srdiečko, už som sa chystala na pohotovosť ak by to neprešlo. Keď prestal, len sa zaujímal o hračky, nepozrel sa do tváre - vždy odvrátil zrak, bol taký apatický. Nebavilo ho hrať sa jeho obľúbené hry. Po hodine mi zaspal na prsníku, celý unavený.
    Prosím Vás, môže sa v budúcnosti kvôli tomu zajakávať, prípadne mať nejaké iné následky? Prosím poraďte.

    Ďakujem

    Katka zo Žiliny

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Niektoré deti sú citlivé na náhle alebo výrazné či neznáme podnety. No postupom času, ako spoznávajú svet naokolo, zisťujú, kedy "je treba sa báť" a kedy nie. A teda vekom sa takéto zľaknutia vytratia. Zvyčajne je to po prvom roku, niekedy to v miernejšej podobe môže ešte nejaký čas pretrvávať.
    Dôležité je, aby vás mal nablízku, aby cítil vaše náručie, váš dotyk, vôňu, aby vás videl. Netreba nasilu robiť zásahy, ktoré by mali dieťaťu "zabrániť" plakať, treba mu dať hlavne najavo, že ste pri ňom a teda je v bezpečí, hoci cíti strach.
    Dieťa môže byť po takom zážitku "iné", je to do istej miery psychický šok a potrebuje sa z neho zotaviť. Malo by mať preto trošku pokoja, menej podnetov, kým nevidno, že je už oddýchnuté a môže sa ísť ďalej.
    Ak sa inak normálne vyvíja, nemuselo by to na ňom zanechať žiadne následky. Dieťa má veľa rezerv, s ktorých čerpá a dostatok lásky a blízkosti a podpory mu v tom pomáha.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: