fnukanie

dobry den, chcela by som sa poradit ohladom mojej dcery. Dcerka ma 3 roky, do zamestnania som nastupila, ked mala 22 mesiacov, od vtedy sa o nu stara moja mama. Zijeme s mojimi rodicmi, jej otec s nami nezije, ale stretavaju sa spolu.
Moj problem spociva v tom, ze dcerka sa pri mne sprava uplne inak ako ked so mnou nie je. Vsetci si ju chvalia aka je mila a dobra, ale ked je so mnou nechce sa odomna ani pohnut, stale je na mne zavesena a vsetko si vynucuje fnukanim. Snazim sa nepodlahnut tomuto jej vydieraniu, ale nie vzdy sa to podari, hlavne ked sme medzi ludmi a chcem aby bola ticho a neplakala. Vacsiou mame problem ten, ze si nieco prevadza a stale sa pyta na ruky. Alebo ked ideme niekam na vylet a to sa zmeni na katastrofu. Ked som pri nej, nechce sa zapajat do aktivit a vacsinou odmieta kolektiv, ale ked je napr s otcom, vobec s tym nema problem.
Som z toho niekedy velmi nervozna, ked sa ma stale drzi a stale je na mne nalepena, niekedy ma to az ,,dusi". Samozrejme mi je to luto a sama pred sebou sa hanbim za tieto pocity. Neviem, ako to mam riesit, vzdy sa ponahlam domov rovno z prace za nou a vzdy nieco vymyslime, ze niekam ideme alebo proste sme spolu. Takze myslim, ze sa jej venujem dostatocne, ale ze by si to ona nemyslela?!
Dakujem, za vasu radu.
y