Poradňa gynekológa a pôrodníka

Poradňa gynekológa a pôrodníka
20,104 otázok

Na vaše otázky odpovedá MUDr. Daniel Kelij, MPH, ktorý pracuje na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Nemocnice AGEL Košice-Šaca

Viac informácií o odborníkovi sa dozviete tu.

 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

Sponzor poradne: Poradňa gynekológa a pôrodníka
  • krik

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň mám ročného syna a môj problém je , že stále chodí za mnou a piští. Všetko čo chce podať a veľa krát len tak sa pozerá na mňa a kričí. aj som skríkla na neho že nech nepiští aj milo sa snažím k nemu prihovárať nič nepomáha. moja mama mi povedala,že to je moja vina, ked tak piští, že to ho zle vychovávam ja. Ďakujem

    Odpovedá: MUDr. Daniel Kelij, MPH

    No, niektoré matky namiesto pomoci "pomáhajú" obvineniami. Ale tie vám vo vašej situácii nepomôžu...
    Ročné dieťa je veľmi závislé od svojej matky. Potrebuje jej byť nablízku, mať ju v dohľade, potrebuje (viac alebo menej) jej asistenciu pri bežných každodennostiach. Dáva to najavo rôznymi spôsobmi a ten spôsob, akým to dáva najavo vaše dieťa, je pre vás rušivý a zrejme vás občas aj hnevá.
    Skúste sa zamyslieť nad tým, čo presne vás na jeho pišťaní hnevá alebo vám vadí. Je to ten zvuk samotný, je to naliehavosť, ktorú počujete v jeho pišťaní alebo je to niečo iné? Ruší vás intenzita, s akou piští alebo to, že piští často a vy nemáte si ani kedy vydýchnuť, lebo vás jeho pišaťnie "prenasleduje" takmer stále?
    Keď zistíte, čo presne vám na tom vadí, skúste potom rozmýšľať, čo je na tom zlé - napríklad, ak vám vadí, že piští takmer stále, zlé na tom môže byť to, že si nemáte čas oddýchnuť, že musíte byť stále v pozore, v strehu, vždy pripravená. Ak je to tak, potom hľadajte, ako by ste si mohli viac od neho oddýchnuť - ako by sa dal zamestnať, ako by ste mohli mať čas pre seba mimo domu, ako by sa mohol niekto z času na čas o vaše dieťa postarať a vy by ste mohli načerpať nové sily. Ak vám vadí naliehavosť, čo by mohlo byť zlé na tej naliehavosti? Mohli ste/môžete si vy v živote dovoliť byť naliehavá? Čo vám v tom bráni? Podobným spôsobom by ste sa mohli zaoberať tým, čo zistíte.
    Okrem toho, že budete skúmať svoju reakciu na jeho pišťanie, pokúste sa "pohrať" s tým zvukom - pridajte sa k nemu, keď piští (no nemal by tam cítiť vašu nahnevanosť alebo skrytý výsmech) a pištite spolu alebo pištite vyšším alebo nižším hlasom, počkajte na jeho reakciu a potom znova. Možno sa zmení niečo v jeho prejave - prestane pišťať, alebo bude pišťať kratšie alebo začne dávať najavo svoj hnev. V tom prípade, keď začne prejavovať svoj hnev, pomôžte mu vyjadriť ho napríklad tým, že sa k nemu pridáte a budete napodobňovať zvuky alebo pohyby, ktoré robí.
    Nikedy ale stačí, ak dieťa vezmete na ruky a spýtate sa, čo chce, nech vám ukáže. Bude mať vašu pozornosť, kontakt a je možné, že to je to, čoho si pýta viac.