Ako spravne reagovat?

Dobry den pani doktorka, obraciam sa na Vas s sprosbou o radu ako postupovat pri vychove nasho starsieho syna ktory bude mat v novembri 3 roky. Konkretne sa jedna skor o to,ako reagovat na jeho "nalady" (neviem ako to mam spravne nazvat). Situacia: povieme ideme sa kupat a v tom sa ohlasi syn ze on sa dnes nechce kupat, tak povieme ze nemusi sa ked nechce, ved sme sa kupali vcera a vonka sa nezaspinil... ale akonahle povieme ze teda nemusi sa kupat, zacne sa hnevat ze on sa chce kupat, tak povieme ze dobre tak sa ides kupat, a vzapati zasa povie ze sa nechce kupat... a takto by to islo dokola aj cely vecer. Celu tuto vymenu jeho nazorov na kupanie sprevadza jeho krik a plac. Nevieme ci spravne reagujeme, lebo dokaze plakat aj polhodinu a neda sa utisit. Zvolili sme metodu ze co povie prve to plati, teda ked povie ze sa nehce kupat tak sa nebude kupat a za tym uz stojime az do konca, ale je to hrozne tazke lebo vykrikuje presny opak, ze sa chce kupat a tak je to aj vtedy ked je situacia opacna... Postupujeme spravne alebo co by sme mali robit? Aky postoj k tomu zaujat?
Alebo napriklad dnes, chcela som pozmyvat parkety v byte a tak isiel syn do deckej aj s manzelom a mladsim bracekom ze aby boli na koberci a ja mohla v klude pozmyvat. To bolo bez protestov. Protesty zacali ked uz boli v deckej a to ze on chce vidiet maminku ako zmyvam, tak ho dal manzel ku dveram aby na mna videl ale on sa zacala hnevat a plakat ze nehce videt maminku tak ho manzel zavolal do izby ze sa spolu pohraju kym poumyvam, na to vsak zacal syn protestovat ze chce vidiet maminku, plac, krik... manzela to uz dost podrazdilo ze raz tak a raz inak ,tak zavrel dvere do izby a ostali vsetci spolu v deckej zavreti. Cely cas syn plakal a krical ze chce vidiet maminku, tak ked som pozmyvala (trvalo to chvilku za 5 minut som pozmyvala) isla som za nimi do izby ze kto to tu tak velmi place a ked ma syn zbadal tak sa po manzelovi zacal tulit a ku mne vobec nesiel a ukludnil sa a zacal sa hrat akoby nic. Tieto situacie nie su u nas kazdy den, ani nie moc casto ale nas trapi ako mame na to reagovat aby sme daco zle neurobili. Lebo raz chce to, a vzpati nieco ine... Syn je inak velmi sikovny, v septembri ide do skolky kde sa velmi tesi, denne citame plno kniziek lebo ho to velmi bavi, kresli, slovnu zasobu ma obrovsku, vo vsetkych aktivitach vinika nas svojimi rovesnikmi tu u nas na sidlisku.Niekedy je ako cukrik, poslucha na slovo ale niekedy ma take dni ze na vsetko odpovie nie a strasne vzdoruje, robi na priek.S mladsim bratom(1rok) ma velmi pekny vztah aj ked sa vedia aj poskriepit, ale nebiju sa(zatial:-). S manzelom mame pekny vztah, pred detmi sa nehadame ale diskutujeme, prejavujeme si lasku-drzime sa ruky, bozkame sa aj pred detmi. Mame aj obavy ako toto vsetko vplyva na mladsieho surodenca, aby sa po nom neopakoval alebo ho to "nesokovalo". Co robit?
Dakujem za vas cas a odpoved!!!