Dobry den,
Vy by ste mohli poznať odpoved na tuto otazku, alebo mi aspon povedat, co vas naucili v skole. Studovala som ucitelsku kombinaciu, tazke som mala v ramci studia dva semestre psychologie pre ucitelov. Tam sme v ramci vyvojovej psychologie preberali teoriu p. Eriksona a jeho stadia vyvoja psychiky cloveka.
Zaujimalo by ma - co moze urobit dospely clovek, ktory si uz v tom prvom stadiu vybudoval namiesto dovery nedoveru, a podobne to s nim slo dalej aj v tych ostatnych, cize neciti nadej, nevie si presadit vlastnu volu, citi sa menejcenny,.... a teraz je taky clovek sice podla datumu narodenia dospely, aj sa tak snazi tvarit, ale na tej psychickej urovni je, akoby som to pomenovala - "nespravne vyvinuty".
Nehovorim o hypotetickom cloveku, ale o sebe. Uz ked som tuto teoriu pocula na vysokej skole, tak mi to napadlo, odkial mozu pochadzat moje problemy. Citim, akoby som len hrala, ze som dospela, zodpovedna atd, a ked mi dojdu sily a prestanem hrat, tak sa spravam ako batola, co nevie spracovat svoje emocie. Vo vsetkych psychotestoch v skole mi vzdy napisali, ze mam nadpriemerne iq..., ale ostatne aspekty osobnosti sa nehodnotili,...hm, asi sa tazko hodnotia, a potom by sme prisli na to, ze viaceri maju tendencie sa pri akychkolvek problemoch hadzat o zem, cize riesia situaciu ako keby mali 1,5 roka....vsak to vidime denne na ulici, ako ludia na seba kricia...
Co mi poradite? Ako sa mam dovyvinut na normalneho cloveka? Da sa vobec nejako doucit, co mi v detstve nebolo umoznene sa naucit, lebo ani moji rodicia to nevedeli, ani ich rodicia,...atd. Mam nejaku moznost naucit to svoje deti, ked to sama neviem? Mozem sa to naucit popri nich?
cítim z vašeho listu snahu o zmenu a porozumenie samej sebe, cítim volanie po zmene a obrovskú motiváciu niečo urobiť.
najprv musím povedať, že všetky teórie vývinu človeka sú do určitej mieri schématické a poskytujú kostru a štatistickú oporu. ich pohľad je v mnohom aj dosť limitovaný. je to často typologická a diagnostická pomôcka. dáva nálepky. a dostať sa do určitej "krabičky" je niekedy uľavujúce a často naopak hrozne zraňujúce a limitujúce. čo vám na tejto teórii imponuje?
pre dospelého človeka je dôležitá úroveň jeho sebalásky a pocitu naplnenia. tak nejak to vždy očakávame od druhých... čo presne by znamenalo dovyvíjať sa? prečo mať reakciu a nepredviesť ju? mať chuť hodiť sa o zem a nehodiť sa, mi príde dosť zrelé a dovyvíjané. čo je teda problém? že ich vôbec máte tie emócie?
akoby vo vás bol niekto proti tomu, čo vnútri naozaj cítite. tento hlas akoby hovoril, že "toto ako prežívate nie je správne, má to byť iné.... dospelí nemajú takéto pocity. dospelí robia len to čo sa má, všetko je jasné a priamočiare..., bez rušivého prežívania". a proti tomuto hlasu je iný, ktorý hovorí, že "prežívať je prirodzené. prežívanie sa nedá predpísať. odráža to, čo sme a čím žijeme" škatulkovať sa je len hra, niekedy bolestná.
čítam za vašou potrebou dať si nejakú nálepku potrebu hlbšiu a tou je porozumieť sama sebe a svojmu prežívaniu. a nielen to, získať pre seba nejakú podporu. reálne cítiť svoju moc a svoje sebavedomie. vedieť akoby viac komunikovať so svojim vnútrom a emóciami.
deti sa dá naučiť vedieť si vážiť samých seba, takých aké sú. tým, že druhú bytosť akceptujeme a podporujeme, jej vlastne dávame to najpodstatnejšie. na tom postavia všetko. ak si s nimi vytvoríte hlboký vzťah, v ktorom ich budete príjimať také aké sú, všetko ostatné si nájde svoje pravé miesto. hodnoty si nájdu svoj reálny odraz v živote a nebudú to len krabičky alebo predpisy. a deti sa budú vedieť brániť aj voči zraneniam a budú si vedieť nájsť vlastnú cestu.
neviem, či som úplne zodpovedala vašu otázku, ak sa ešte objaví dalšia alebo naväzujúca, napíšte
prajem veľa zdaru
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
