Neteším sa...

Dobrý deň pani doktorka, po dlhých úvahách som sa rozhodla napísať vám...Mám doma krásneho 3 ročného synčeka. Je to naše vytúžené dieťatko, pretože sa nám dlho nedarilo. Teraz čakám druhé bábo. Som v treťom mesiaci. Bábätko sme plánovali a vyšlo nám to hneď po pár mesiacoch na rozdiel od prvého. Môj problém však spočíva v tom, že stále rozmýšľam či je to správne. Máme trošičku finančné problémy / ako asi každý mladý pár, ktorý prišiel o jeden príjem a miesto neho poberá "super" rodičovský príspevok/ ale ja aj tak stále uvažujem nad tým, či budem schopná vôbec to druhé bábo ľúbiť. Znie to strašne ja viem, ale niekedy mám také otrasné myšlienky, že rozmýšľa, či by nebolo lepšie...Nedokážem to ani napísať. Začína mi už rásť bruško a ja necítim absolútne ani štipku radosti. A ďalšia vec je, že od začiatku, snáď od puberty som túžila po dvoch chlapčekoch...Ja viem, že môžem byť rada, že som vôbec otehotnela, ale keď mi niekto z rodiny povie, že toto bude určite dievčatko, šaliem...Neviem si to ani len predstaviť. Mám pocit, že ke´d mi doktor oznámi, že je to dievčatko asi sa tam zrútim...Neviem, čo mám robiť, začínam mať už len depresívne myšlienky, zožieram sa celé dni a pritom by som mala byť šťastná. Ešte k tomu mi býva strašne zle a manžel je stále v práci a som na všetko sama. Vôbec nič okrem môjho syna / chvala Bohu za to, že ho mám/ ma už neteší. Odmietam dokonca aj manžela...Keď ma pobozká je mi z neho zle, vyslovene sa mi hnusí...Mám pocit, že nei som normálna, pomôžte mi prosíím...