Poradňa gynekológa a pôrodníka

Poradňa gynekológa a pôrodníka
20,108 otázok

Na vaše otázky odpovedá MUDr. Daniel Kelij, MPH, ktorý pracuje na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Nemocnice AGEL Košice-Šaca

Viac informácií o odborníkovi sa dozviete tu.

 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

Sponzor poradne: Poradňa gynekológa a pôrodníka
  • bez hranic mi povie cokolvek

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Prajem krasny den!
    Neviem, ako sa mam obrnit a vyckat obdobie do rozvodu,ten skor ci neskor dojde.....
    S manzelom sme spolu tri roky, ja toho casu na MD, a chcem vediet, ako mam reagovat, ked na mna manzel slovne utoci vetami typu.....ze som tlusta svina, spina, ktora nic nevie, nie som ako zena schopna nicoho, stale ma podcenuje, ze ma vo vsetkom predbehne a zastane v moje roly zeny na md...
    nechcem, aby ste rozoberali komplexnu situaciu, co, preco a ja???
    ja potrebujem prestat plakat pri tych jeho slovach, lebo za tie tri roky som z jeho ust nepocula okrem kritiky nic ine....viem, ze to takto nie je, som poriadna matka, o domacnost sa staram sama a dokonale, aj keby som podlahu vytrala jazykom, stale to bude malo a neporovnatelne s tym, co robi manzel, to tvrdi on, zmysla podobne ako moj otec, lenze ma len tridsat rokov,a a ja zijem popri nom citovi ako patdesiatnicka bez maternice...
    hrozne ma boliiiiii, ze si ku mne takto dovoluje, ked vidim, ako moderne ziju dnesne zeny,,,, a ja vecne uplakana, len co sa nadychnem a nadchnem pre nieco, zdepta ma svojou poznamkou a ja predsa potrebujem byt silna, ak ma vezmu do prace a zacnem na seba zarabat, odidem od neho , ale ako prezit a zosilneiet, ako sa mam obrnit proti jeho vecnej kritike a podcenovaniu, uz nechcem plakat.....

    Odpovedá: MUDr. Daniel Kelij, MPH

    Dobrý deň
    vaša situácia je teda naozaj nezávideniahodná. Je mi to ľúto. Ako je to možné, že sa láska premení až na takéto niečo? To asi nezodpovieme tuná…

    Manžel musel takéto rysy prejavovať aj predtým. Je to naozaj hraničné. Nie je mi to jasné s tým rozvodom. Už ste podali žiadosť? Alebo sa chystáte?

    To, čo ste si vytýčili, je podľa mňa dobra stratégia, posilniť a začať inak. Dovoľte zopár otázok, ktoré by vám pomohli ešte viac si uvedomiť svoje možnosti a svoje zdroje.
    Ako je možné, že pri takomto vašom vhľade do situácie má váš partner nad vami stále takú moc?
    skúsili ste skúmať čo z vás mu umožňuje sa takto k vám správať?
    Fungovalo niekedy niečo, čo ste urobili a zastavilo ho to?
    Máte na neho ešte nejaké očakávania? Napr, že sa zmení, že sám od seba prestane a pod…? toto je dôležité si naozaj ujasniť, sama pre seba. prestnete snívať nad nemožným. vaše slzy môžu v tomto prípade znamenať aj potrebu oplakať to, čo sa navydarilo...
    Čo z jeho nespokojnosti je aj o vás?


    Vaše plakanie je asi jediná reakcia, ktorú ste v tomto prostredí mohli realizovať. A zároveň je to zvládací mechanizmus, držíte si ho ním aspoň trochu od tela, očisťuje vás a dáva vám pocit života. Aj ked plačete, môžete zároveň robiť iné veci. Môžete kričať môžete ísť von, môžete aj sp lačom podať žiadosť o rozvod, čokoľvek. Nemusíte si dávať limity. To je jedna z možných ciest. Ak budete konať aj zároveň s plakaním, potoky sĺz časom vyschnú, nebudete im popri inej činnosti venovať pozornosť. chce to čas.
    Iná možnosť je trénovať ich zastavenie. Jednoducho ich stopnúť a rozhodnúť sa pre iný spôsob reagovania. Asi sa to nepodarí hned na prvý krát, ale stačí že budete plakať kratšie, či menej prudšie, či že vám to menej zatmí rozum a pod…

    na zastavenie manžela neexistujú jednoduché nástroje. vy sa potrebujete obrniť a hľadať podporu a sebalásku. podporu môžete nájsť aj u psychológa, či ešte lepšie terapeutky/ta.

    držte sa, prajem veľa zdaru