som čudná???
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň.
Som vydatá skoro 7 rokov, máme jedno dieťatko-dcérku-bude mať 4 roky, síce hypotéku na krku, ale vlastné bývanie. Manžel pracuje, dcérka nastúpila do škôlky 03/2008 a ja si odvtedy hľadám prácu. Už som z toho frustrovaná, že sa mi nedarí. Stále myslím na dcérku, že čo robí, či jej chýbam a tak, lebo ona mne chýba veľmi, veď od narodenia bola skoro stále len so mnou, neviem si zvyknúť na to, že už nie je so mnou celé dni... V škôlke sa jej veľmi nepáči a nechodí tam s nadšením.(písala som aj do poradne detskej psychologičke a čakám na odpoveď). Milujem ju veľmi, ale niekedy mám také nervy, keď nepočúva, že sa bojím, aby som jej neublížila. Vtedy radšej idem preč z izby, aby som sa ukľudnila, ale ona chodí za mnou po byte s hrozným plačom a to ma vytáča ešte viac...
Vodičský preukaz vlastním už dlho, zo 10 rokov. Skúšky a aj testy som spravila výborne, inštruktor ma vždy pochválil. Potom som načas prestala jazdiť, ale opäť som začala v pohode šoférovať, ale taký väčší zlom nastal po pôrode. Síce šoférujem, ale so strachom. Manžel hovorí, že mi to ide, povzbudzuje ma, ale ja ten strach neviem prekonať. Mám chuť šoférovať, ale niekdy je vo mne taký blok, že za volant nesadnem aj keď veľmi chcem. Teraz napr. nejazdím od decembra, kvôli počasiu a vždy si niečo nájdem prečo teraz nemôžem... Trápia ma aj zlé sny napr. že budem mať nejakú haváriu, ktorá sa stane nie mojou vinou, ale budem mať veľké zdravotné problémy, čo bude potom s dcérkou, alebo sa mi sníva o tom, že som u rodičov na balkóne a ten sa odtrhne (bývajú na 9.poschodí), alebo že pôjdem výťahom a ten sa odtrhne atď. proste všetko pre mňa "hororové sny". Dosť si všetko beriem k srdcu a ťažko sa vyrovnávam s nezdarom a dlho rozmýšľam nad niektorými vecami, čo by iný ľudia už dávno hodili za hlavu.
S manželom máme teraz také zvláštne obdobie. On príde s roboty, kde je obklopený ľuďmi a ja by som sa chcela rozprávať, ale on nemá náladu, zvalí sa na posteľ a drieme. Už sme dávno nikde neboli sami dvaja, do 3 rokov dcérky vôbec, stále bola s nami, minlý rok malá spala u mojich rodičov asi 2x, ale to sme tiež boli len doma a ja tak potrebujem niekde vypadnúť... Ale on akokeby to nechápal. Večer sedí pri PC a ja ukladám malú a som s ňou alebo som pri TV alebo čítam. Je to normálne po 7 rokoch manželstva? U našich malú často nechávať nemôžeme, lebo mamka sa lieči na onkológii, čo je tiež problém, ktorý na mňa dolieha a s manželovými rodičmi sa nestretávame asi 5 rokov a ani nemajú záujem o svoje prvé vnúčatko. Mám sestru, ale tá má svoje deti a svoje starosti. A je úplne iná povaha ako ja.