manželské problémy
, Autor: Registrovaný používateľDobrý deň Už viackrát som rozmýšala nad tým, že Vám napíšem, ale nikdy som nemala čas ani odvahu. Ale cítim, že ma môj problém ničí a strašne ma to trápi a bolí. Bola som na materskej, ale teraz som už nastúpila do roboty a to ma drží. Mám svoju robotu rada a prídem na iné myšlienky, ako keď som bola stále doma s deťmi.A aký to mám problém? Môj problém sa týka môjho manžela. Robí v zahraničí a raz za mesiac na pár dní príde domov. Máme dve malé deti a veľmi málo času na seba, a aj keď máme trochu času večer tak sa nerozprávame. Manžel väčšinou ide späť, alebo je pri počítači a hrá sa. Ja si zvyknem lahnúť pred telku. My bývame pri našich a to je tiež problém. Aj keď mne to vyhovuje, lebo nie som sama keď manžel je preč a naši mi veľmi pomáhajú s deťmi neviem ako by som to sama zvládala. /1 ročné dievčatko a 4 ročný chlapček/. Manželovi sa to veľmi nepáči aj keď si myslím, že si už trochu zvykol. Nemáme aj tak na vlastný byt a nerada by som bola sama. Ako otec je veľmi dobrý, vie sa o ne postarať, pomáha mi, on ich doslova zbožňuje a niekedy mi pripadá že ich rozmaznáva. Ale ako partner je mizerný. Nepobozká ma, neobíjme ma, málo sa spolu rozprávame. Aj intímny život je dosť nanič. Pripadá mi ako keby o mňa nestál,ako keby o mňa vôbec nemal záujem. Spíme oddelene ja spím s malou on s mallým. Občas ja prídem za ním, keď sa hrá na počítači, ale jeho viac baví počítač ako ja. On mi vyčíta že ani nenavarím, že som darebák, že som nervózna. U nás väčšinou varí mama ja jej pomáham, alebo som s deťmi.Snažím sa, áno možno nie som ideálna ale nie skom rozhodne darebák. Viem že mi mama veľmi pomáha, ale nemám vyložené nohy vždy som s deťmi a hrám sa, strážim ich. Je to dosť únavné. Vyčíta mi že len na deti kričím, že chcem mu organizovať život, keď mu poviem aby išiel pokým som ja v robote s malým na kúpalisko alebo niekde aby nebol stále doma.Už dlhšiu dobu si nerozumieme, niekedy mi to pripadá ako keby sme si nikdy nerozumeli a nemali radi. ani neviem či ho ešte ľúbim. Chýbajú mi objatia, bozky, pohladenie. Takto žiť už nevládzem a nechcem. čo mám robiť? Už viackrát som sa snažila s ním porozprávať, ale k ničomu to neviedlo akokeby ma nepočúval. Ďakujem za odpoveď.