Dobrý pani doktorka
Potrebovala by som od vás radu ,lebo neviem ako mám ďalej pokračovať. Môj problem spočíva v tom že mám až panický strach o svoje dieťa. Ako sa syn narodil mám problém ho dať niekomu čo i len na ruky nemám rada keď sa ho niekto dotkne. Bývame u svokrovcov a v tom je problém nemám rada otázky typu kde ste boli atď. Svokra si myslí že to dieťa je jej že má právo zasahovať do môjho života prišlo to až tak ďaleko že jediné čo jej poviem je dobrý deň neznesiem keď chce chytiť syna a vôbec keď ho chce na ruky ja by som sa chcela odsťahovať no manžel nechce. Nemám problem keď sa synovi prihovorí nejaká pani ,ale ak sa mu prihovorí svokra alebo švagriná tak mi to vadí. Manžel mi povedal že som chorá a nech sa idem liečiť no on nevie pochopiť že som neporodila dieťa jeho matke a že nemienim svoje dieťa vychovávať s ňou. Prosím poradte mi pani doktorka lebo toto je na zbláznenie ďakujem.
v prvom rade je jasné, že dieťa je vaše. vyzerá to byť také zakliate odtiaľto zvonku, lebo na prihovorení sa a zaujímaní sa o dieťa zo strany rodiny nevidím nič zlé. iste chápem, že ide o mieru, ale toto akoby bolo už len v náznakoch vami hodnotené ako nevhodné z ich strany. preto mi príde zaujímavé zistiť, že prečo vás to tak znepokojuje a prečo ich chovanie tak radikálne súdite ako staranie sa do života. váš manžel to zrejme tiež vníma ako divné.
skúsme zopár otázok, možno vás navedú pochopiť, prečo vám tak vadí ich správanie sa.
v čom je to, že vám to čo robí svokra, vadí?
je možné, že máte zo svojej rodiny viac nezávislosti a že manželova rodina má iný štýl vzájomného vzťahovania sa a komunikovania?
vedeli ste o tom ako sa k sebe majú predtým ako ste sa vzali?
aký ste z toho mali pocit? páčilo sa vím to alebo ste to vôbec nevnímali?
veľa mamičiek uvádza, že kým je bábo malé, nechcú ho dať z rúk. aj ja si na ten pocit pamätám a u mňa to bolo o nedôvere. je to podobné aj u vás?
ako je dieťatko staršie, mamina získa trochu odstup a potom ju blízkosť niekoho ďalšieho už až tak nestresuje.
v období ranného materstva je veľa pocitov a zážitkov tak povediac extrémnych. majú silný emočný náboj a je ľahké premietnuť veľa negatívnych pocitov do svojho okolia. chce to odstup a niektoré veci aj neriešiť. možno pomôže sa nenechať vtiahnuť do niektorých pocitov, hoci budú aj veľmi silné, resp nenechať si nimi zahmlieť racionálne uvažovanie.
ak váš pocit, že sa z toho idete zblázniť pretrváva, vyhľadajte odborníka. kľudne tam chodte aj s malým bábom. aby sa to zbytočne nerozvinulo do úzkosti a nezvládnuteľných domácich konfliktov.
prajme veľa zdaru
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
