lubica

asi v 18tke mi som ochorela na paranoidnu schizofreniu,do 22rokov to bolo pre mna tazke obdobie bola som viacej v nemocniciach ako doma uzavrela som sa do seba,ked som chodila do prace so n nikym som nehovorila len som si robila svoju pracu,potom som spoznala terajsieho manzela a zo dna den sa moj stav upravil, casom som prestala brat aj lieky,potom som otehotnela a mame teraz 2 r.dcerku a od 2r zacala chodit do jasli,lebo už som chcela ist medzi ludi už mi bolo dlho doma tak som nastupila na dobrovolnicku činnost na 4hod. do kuchyne-vývarovne,ale mam panicky strach že sa psychicky zrutim tam sa to neda vydrzat strasne hnusny kolektiv,ktoré stale len buzeruju a vrieskaju na mna este nikdy som od nich nepocula pekne slovo,ze som neschopna,v poslednom case chodím domov placuci a placem že zajtra tam uz nechcem ist a zmluvu mam do konca júna mam strach