Prečo!!!!!!!

Dobrý večer .
Ja už fakt neviem čo mám robiť,asi v blázinci končím.Môj svokor aj svokra nevedia kde je hranica,a plus ich milovaná dcéra nevydatá stará dievka.Nestretávame sa často,len na narodeniny alebo ked sú meniny a sviatky, lebo fakt sa nedá z nimi komunikovať.Predstavte si,že malý má 3a pol roka a začína sa hambit,predtým taký nebol.Svokrovci ked prišli k nám, lebo malý mal meniny tak nechcel isť kuním,tak hned začali že ked nechce malý darček tak idú preč a berú aj darček,nedostane nič.A potom sedeli asi hodinu a pol ale tie reči radšej to neopisujem lebo ja už neviem či ich mám odniesť na psychiatriu,alebo seba, lebo fakt asi nikto nemá takých múdrych svokrovcov aj švagrinu ako keby len oni vychovávali dieťa na celom svete a nikto iný o tom nič nevie, ani rady nevedia dávať ...škoda reči na nich.Ako išli preč tak zase malému,daj nám pusu a ideme,ale malý zase sa schoval za mnou aj im povedal,že nedá pusu,a svokor hned ked nedáš tak berieme hračky preč čo sme Ti priniesli,a potom som už povedala aby ho nechali že na silu ho netreba nútiť, ani mojím rodičom nedá pusu len ruku podá,ale naší ani nepýtajú už pusu lebo vedia že nedá malý, prečo to niekto vie pochopiť a niekto nie.Oni stále sa nato vyhovárajú že dávno tak hovorili.A svokor ked rozpráva tak si nevšíma samu seba,že druhého tak ponižuje,ubližuje........viete čo pani doktorka až mi slzy tečú ako Vám to píšem lebo fakt len veľmi zriedka sa kôli tomu stretávame a aj tak oni tak budú rozprávať aby vedeli ubližovať.Asi navrhnem manželovi že ja z malým sa z nimi nebudem vídať,lebo čo je veľa to je veľa. Alebo čo mám robiť??????Mňa učili rodičia že starším treba dávať úctu,tak že ja im ani neodvrávam len ked už fakt aj to ked o malého ide,lebo ked mne ubližujú tak jedným uchom dnu a druhým von ale už ani to nebude asi do nekonečna ....všetko má svoje hranice aj ja som len človek a nie nejaká handra.
Dakujem,že som sa aspoň takou formou vyrozprávala ale to som nenapísala všetko o nich,len ma bolí že ako ubližujú tým malému .Malý sa zmenil od kedy chodí do škôlky,a oni si nevedia uvedomiť,že nevidí ich každý deň tak sú preňho ako cudzí ľudia,aj vtedy nám volajú ked treba im pomôcť inač ani nezakopnú.A manžel stále im dá pravdu oni sú svetý aj ked vidí ako nám ubližujú,neviem prečo sa od nich bojí nepovie ani on im nič......