trpezlivosť?
, Autor: Registrovaný používateľ
moja dcerka ma o par dni 3roky.splna vsetky "podmienky" prisluchajucemu obdobiu,obdobie vzdoru.ALE... bohuzial sa ocitla,teda uz v tom pol roka je,ze som rozvedena.nie mojou vinou.to uz ale neriesim.problem mam v tom,ze malej spravanie sa dost stupnuje.nastupila do skolky,ranajsie odprevadzania su hrozne.ale musime to nejak vydrzat.zacala byt velmi,a dost casto jedovata,neustupciva aj napriek mojim neustalym vysvetlovaniam,pokusom ju nejak navnadit,inak spracovat,ci nevsimat si ju,a cakat ze ju to prejde.lenze uz to preslo obcas aj do takych jej nervov,ze sa mi zoci voci postavi proti,nastoji na svojom,s hroznym pohladom,ci nebodaj aj zahnanim sa na mna.toto ma uz prekvapuje samotnu.skusila som aj ja jej dat spatne,aby sa spamatala.lebo naozaj nic nepomaha-ziadne mile slova,ziadne vysvetlovania nepomahaju,.... trpezlivo cakam ze ju to prejde. necham ju vyplakat. posledne razy uz aj capnem po ritke.lebo nic nezabera.
inak sa odo mna nepohne,lepsie povedane,musi byt stale pri mne,stale ma sleduje.poviete si teraz ze je to tym nastupom do skolky,hm,toto ale uz funguje skoro druhy mesiac,kedze exmanzel si ju braval aj na jednu noc,ale po jeho vystupe na mna,kedy bola toho svedkom, dcerka odmieta spat u neho.takze navstevy zatial prebiehaju iba pocas dna.sudom su urcene aj noci. je toho pospletaneho dost a mala ma pravdepod. z toho velky chaos v hlavicke. nechcem aby sa jej ublizovalo ,sposobovali na jej dusicke problemy,aj ked rodicov ma oboch,ale uz bohuzial nie pri sebe. chcem len pre nu najlepsie na svete,ale uz neviem ako sa vyhnut takymto situaciam,ako jej naznacit,aby vedela prijat ,ze toto sa mamine ale naozaj nepaci,ze toto nie je dobre,ze sa napr. najskor musi urobit toto aby sa to druhe podarilo...atd. treba byt trpezlivý?zotrvat na svojom? viete,aj jej ustupiim ked treba,ale nemozem stale.to zas viem kedy ano,kedy nie. len som zufala z tychto jej "cirkusov"