Dobrý deň, synček má 4,5 roka, koncom februára k nemu pribudne sestrička. Vždy bol vnímavý, šikovný, veľmi učenlivý a hlavne rozumný. Posledného polroka je to však katastrofa. Papuľuje, nadáva, odmieta všetko, čo od neho chceme, ignoruje prosby, krik, vyhrážky, dohováranie, jednoducho nič na neho neplatí. Jeho jediné je CHCEM, BUDEM, MUSíŠ, NECHCEM, NEBUDEM! Každý deň sa mu venujeme, hráme sa, vytvárame, kreslíme, píšeme, staviame, ale ako náhle ho požiadam, aby si napríklad odložil hračku, začne vrieskať, rozmetovať, alebo sa jednoducho tvári, že ma nepočuje. Kvôli všetkému vrieska a plače.
Nemyslím si, že je to tým, že príde k nemu súrodenec, práveže každé ráno keď odchádza do škôlky dá pusu na bruško, pohladká a povie: "ahoj sestrička!", počúva bruško, skúša, či nebude cítiť kopančeky, veľa sa rozprávame o tom, aké to bolo keď bol on v brušku, aké keď sa narodil, ako sme sa na neho tešili, pomáha mi chystať výbavičku pre malú, ockovi pomáhal skladať postieľku, kolísku, dokonca vyradil z izbičky hračky pre sestričku.
Priznám sa, že som zúfalá, toto správanie nie je len doma, ale aj na verejnosti, či na návšteve a neviem čo s tým. Prosím, viete mi poradiť? Ďakujem!!!
Ja si myslím, že to nemusí súvisieť s príchodom súrodenca, veď ešte nie je na svete a všetka pozornosť sa stále sústreďuje prevážne na neho. Veľmi pekne ho pripravujete na príchod súrodenca a nemyslím si, že on vie, že to predsa len bude znamenať trocha menej času pre neho. Iba ak by mal skúsenosť s bábätkom v rodine, s ktorým sa nesmie hrať, stále sa upozorňuje, aby ho nechytal , nešiel k nemu a vadí mu, že napríklad bábo často plače, to by potom skôr znamenalo, že sa príchodu bábätka bojí. Al eaj tak neverím, že by to vyvolalo takéto správanie., Toto správanie je skôr prejavom jeho negativizmu, ktorý je síce častý vo veku okolo troch rokov ale môže sa prejaviť aj neskôr a hlavne aj v súvislosti s povahou dieťaťa, človeka ako takou. Sú ľudia, ktorí na všetko reagujú negatívne, potom si to zväčša rozmyslia a je s nimi aj rozumná reč argumentov a presviedčania ale ich prvá reakcia je takáto. Zhodnoťte, či niekto v príbuzenstve taký nie je.
Tým, že kvôli všetkému vrieska a plače, môže to byť aj prejav neurózy. Jej príčina sa ťažko hľadá, musíte sa zamyslieť sama - či nie je preťažený krúžkami, niekedy aj prehnanou záťažou organizovaným programom, dieťa potrebuje mať dostatok neorganizovaného času, aby malo čas sa hrať tak, ako samo chce. Taktiež niekedy stále upozorňovanie zo strany rodičov alebo starých rodičov čo má a nemá robiť, upratovanie a podobne môže byť dôvodom neurózy dieťaťa. Ak naozaj nevidíte príčinu a neviete tým ani spraviť nápravu, je na mieste vyšetrenie u detského psychológa.
Newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
