neviem,ako dalej

zijem s partnerom a uz asi pol roka neviem,ako dalej. stale som si myslela, ze fyzicke tyranie je to najhorsie, co moze zenu postretnut, ale dnes si myslim, ze to psychiske tyranie je ovela horsie. moj partner nepije, nefajci, ale co sa tyka povahy je to zle. je to neustale obava, co bude, aku bude mat naladu. v minulosti mi povedal, ze sa liecil u psychiatricky. pred dvoma mesiacmi po osmych rokoch vysadil aj lieky. ak nieco poviem prekruti moje myslienky, najhorsie je to, ked nepoviem nic, vtedy mi zasa povie, ze si myslim to alebo ono. proste ma tendenciu si na vsetko odpovedat sam . nemozem povedat na nic svoj nazor, lebo vraj to dirigujem. v poslednej dobe som sa velmi utiahla, radsej som ticho a neviem, ako dalej. jednoducho nevladzem. v praci sa chechta, pocut je iba jeho, avsak pri mne sa venuje iba svojej zalube. urcuje terminy dovoleniek, kupu auta, proste vsetko.pripadam si uz len, ako sekova knizka, ktora je dobra vtedy, ak je potrebna. za vsetko co sa mu stalo v minulosti vini iba inich, ale nikdy si neprizna svoju vinu. najhorsie je to, ze zacina zabudat, nechava otvorene auto, nepamata si telefonne cisla, ak mu to pripomeniem rozculi sa do nepricetnosti a konci to slovai...este raz a bude koniec. ja vsak uz uvazujem o ukonceni tohto vztahu, lebo mam vazne obavy o jeho dusevne zdravie.