mimoriadne silná citová väzba
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň, mám taký špecifický problém s 9-ročným synom.
Ani neviem, ako to povedať.
Náš syn je až mimoriadne naviazaný na nás - rodičov, na prostredie domova a rodiny. Chodí do školy, ale vidím na ňom, že je to pre neho iba nutné zlo. Mala som možnosť párkrát vidieť ho v družine bez toho, aby ma registroval - sedí sám, nezapája sa do spoločných aktivít, kreslí si, píše, alebo číta. Keď sa vráti popoludní zo školy, vždy ma veľmi silno a dlho objíma, akoby sme sa nevideli niekoľko týždňov. Celé popoludnie doma je potom veľmi spokojný, šťastný, usmiaty. Veľa rozpráva a blázni sa svojím malým bratom, alebo ockom.
Nechodí ani von za kamarátmi - najradšej trávi čas doma s nami.
Neustále nám s manželom píše lístočky, listy a odkazy, kreslí obrázky o tom, ako veľmi nás ľúbi, aká je pre neho dôležitá a vzácna jeho rodina... Mám ich snáď plnú krabicu...Neustále nás objíma a opakuje, ako nás ľúbi.
Ak to medzi mnou a manželom sem-tam trošku zaškrípe (v rámci normy), malý to prežíva mimoriadne silno a dokáže sa preto veľmi trápiť, hoci ide o banalitu, ktorú hneď s manželom vyriešime.
Na jednej strane sa z toho teším, som šťastná, že mu s manželom vytvárame prostredie domova, kde sa cíti isto a bezpečne, že sme pre neho silným zázemím a že máme vzájomne pekný vzťah.
Na druhej strane sa mi to zdá až neprirodzené, zvlášť v jeho veku - mal by behať s priateľmi za futbalkou, liezť po stromoch...
Myslíte si, že je to v poriadku?
Už ma napadlo aj to, že je to znamenie niečoho zlého - niečoho, čo sa deje trebárs v škole, alebo inde v prostredí, kam my nemáme dosah...
Myslíte si, že zbytočne panikárim?
Ďakujem za odpoveď
Lucia