01.03.2012 (Katka Novotová)

Aké ľahké je (ne)dojčiť

Asi každá z nás pozná upozornenie na krabiciach umelých dojčenských výživ typu „Pre novorodenca a dojča predstavuje najlepší spôsob výživy materské mlieko, predovšetkým zastúpením svojich živín a ich kvalitou. Výhradné dojčenie je odporúčané do 6 mesiacov veku dieťaťa. Kombinácia materského mlieka a čiastočného prikrmovania z fľaše v prvých týždňoch života, môže mať negatívny vplyv na dojčenie a prikrmovanie môže byť náročne zmeniteľné späť na plné dojčenie. Materské mlieko tiež buduje citový vzťah medzi matkou a dieťaťom a zároveň je tým najekonomickejším spôsobom výživy.“

A viete, že je to pravda pravdúca? Keď som mala 21 rokov čakala som svoje prvé dieťatko. Ako mladá mamička som dostupné informácie čerpala občas s časopisu, no viac často od mamky, či iných skúsenejších mamiek. Zlatá dnešná modrená doba, v ktorej možno využiť aj iné mediálne kanály ako je napr. internet na ktorom dnes nájdeme aj to čo nechceme ?. Každopádne by mi vtedy veľmi pomohol. Keď sa malinká narodila, najťažšiu hlavu som mala pochopiteľne z dojčenia. Od problémov s prisatím, až po reflux, koliky a prebdené noci sme si asi prešli všetkým. Je veľmi ľahké prestať dojčiť a navyše, keď si to viete ospravedlniť laktačnou krízou. Naše dojčenie bolo v dvojhodinových intervaloch a ďalšie dve hodiny, čo by malo bábätko prespinkať my sme preplakali. S prvou radou, s ktorou som sa stretla bolo „daj jej umelé mlieko a uvidíš ako ti bude spávať.“ Keď maminka nemá pohodu nemá ju ani bábätko, u nás bolo všetko tak povediac hore nohami. Hľadala som príčiny malej nespokojnosti, až som si naozaj myslela, že to môže byť v mojom mliečku. Svojou psychikou som si moc nepomohla a tak zo dňa na deň bolo mliečka menej a menej... no čo, vtedy som si nemohla do „guuglu“ hodiť ako neprestať dojčiť alebo čo robím zle.

Po šiestich týždňoch trápenia prišla prvá laktačná kríza a ja som bola presvedčená o tom, že jednoducho sme „stratili“ mlieko. Takto sme sa potom ešte trápili ďalšie tri týždne, no už sme sa začali dokrmovať. Celé dojčenie trvalo iba neuveriteľných 9 týždňov. Možno niektoré maminky by dali hocičo aj za tých pár týždňov, ale na druhej strane je to žalostne málo. Dnes už viem, že z mojej strany to bola nevedomosť, ktorá samozrejme neospravedlňuje, ale poznám aj maminky, ktoré nedojčili zámerne, aby si nepoškodili „svoju pýchu“ dekoltu, alebo jednoducho nemali na to trpezlivosť a nervy. Síce malá je tu a je zdravá, dnes ale po rokoch viem, že som prišla o veľa krásnych spoločných chvíľ a pocitov, ktoré dojčenie prináša. Okrem toho vieme, že dojčiť sa odporúča aj zo zdravotného, psychického, vývinového a ekonomického hľadiska.

Dnes mám druhé dieťa, ktoré som mala sekciou a tak som sa o to viac bála ako zvládneme laktáciu. Samozrejme v pôrodnici nastali moje očakávané problémy, malý sa nechcel prisať a pred každým papaním spustil 15 minútový srdcervúci plač. No, už ma prepadali všelijaké myšlienky a to som bola odhodlaná dojčiť aj za svet. Aj keď pri určitých nezdaroch ma prepadali pochmúrne myšlienky, no nevzdali sme to. V takýchto situáciách je veľmi fajn mať po ruke skúsenú osobu, najlepšie laktačnú poradkyňu, i keď nie po ruke tak aspoň na maily či telefóne. Nám osobne to zachránilo mliečko. Akonálhe prišla prvá laktačná kríza, zhruba v tom čase ako pri dcérke, nechala som si poradiť a čudujme sa o deň  a pol sme dojčili opäť naplno. Normálne som bola na seba hrdá a veľmi som sa tešila. Vyzbrojená radami a pocitom, že sa stále mám na koho obrátiť ma posilnili natoľko, že sme už žiadnu laktačnú krízu nemali.

Týmto by som chcela všetky maminky posmeliť, aby hneď ako sa naskytne problém nevzdávali dojčenie, ale radšej vyhľadali pomoc. Aj keď v dnešnej benevolentnej dobe sú názory na dojčenie rôzne, bez ohľadu na dobu stále bude naše mliečko pre naše detičky to najlepšie čo im môžeme ponúknuť. A bola som veľmi prekvapená a sklamaná s niektorých mamičiek - kamošiek, ktoré dojčili rovnako ako ja a svojou netrpezlivosťou nedopriali deťom byť dojčené. Aj napriek radám a psychickej. podpore siahli po umelom mlieku, aby im dieťa lepšie prespalo. Ako to len nazvať nezodpovednosť? netrpezlivosť? sebeckosť? Alebo žeby nevedomosť v dnešnom presofistikovanom svete? Každopádne, keď sa chce, tak sa dá všetko a kto chce, hľadá spôsoby, kto nie dôvody.

Hodnotenie: 2.3
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa