18.04.2012 (Norika)

A vraj dojčenie nebolí... alebo Nevzdávajte sa!

Myslela som si, že ak zvládnem pôrod, zvládnem už všetko...

Keď som môjho krásneho synčeka prvýkrát uvidela a keď mi ho chvíľu po pôrode na moje želanie sestrička pomohla prvýkrát priložiť k prsníku, bola som najšťastnejšia novopečená mamička. Síce to trvalo len pár sekúnd, keďže ma práve zašívali, ale lepšie ako nič.

O dojčení som si veľa prečítala, dozvedela sa, naučila. Snažila som sa pripraviť najlepšie ako som vedela. Pár hodín po pôrode sme už s maličkým tvorili nerozlučnú dvojicu a začali sme sa učiť dojčiť. Pretože mamička sa učí dojčiť - dojčením. A bábätko sa učí dojčiť - dojčením... že ma to začína bolieť, sestričky považovali za normálne. Zistiť príčinu problému sa nikomu z personálu neunúvalo. Dojčenie vraj bolí a musím si na to zvyknúť, je to predsa po prvýkrát. Alebo môžem malého dokrmovať, čo na oddelení šestonedelia bolo, na moje prekvapenie, bežné.

Mamičky si chodili neustále zohrievať fľašky s umelým mliečkom. Tomu sa mi našťastie podarilo úspešne vyhnúť, na počudovanie detských aj ženských sestričiek a aj keď s bolesťou, dojčila som svojho drobčeka ďalej. Ešte väčšie počudovanie prišlo, keď pri prepustení môj poklad prekročil svoju pôrodnú hmotnosť. "A vy ho len dojčíte?" spýtala sa neveriacky službukonajúca sestrička.

Doma sme sa trápili ďalej, až kým som s 9-dňovým bábätkom 4 dni po prepustení z nemocnice nevyhľadala pomoc laktačnej poradkyne a vybrali sme sa za ňou. Až ona zistila príčiny bolesti a pomohla mi ich aj riešiť. Synčekova prirastená uzdička pod jazýčkom spôsobovala zlé prisatie, aj keď technika bola možno správna. Krvavé rany na bradavkaách, do ktorých sa dostala nepríjemnáa vraj častá kvasinková infekcia, prispeli k nesmiernej bolesti pri dojčení. Prečo o tomto všetkom nemajú znalosti aj sestričky v nemocnici?

Náprava bola dlhá a bolestivá. Nastrihnutie synčekovej uzdičky u krčného lekára, vyliečenie infekcie a zahojenie rán na bradavkách, k tomu pár zápalov z retencie mlieka. Medzitým prikrmovanie umelým mliečkom, ktorému som sa tak bránila, ale cievkou po prste, a nie fľaškou ako v nemocnici. Podpora tvorby mliečka bylinkami a špeciálna masť na bradavky, to všetko len vďaka laktačnej poradkyni a ľuďom, ktorí pomáhajú mamičkám s problémami pri dojčení. Nie, nie sú to lekári. Česť výnimkám, ale aj môj gynekológ bol na kontrole po šestonedelí veľmi neochotný vypočuť si moje problémy s dojčením. Prsníky mi neskontroloval ani počas prehliadok v tehotenstve a ak ma vraj dojčenie bolí, odporúča mi dojčiť čo najmenej a čo najkratšie...

Nebolo to ľahké, ale vydržala som. Aj po pomoci všetkých zúčastnených prichádzala úľava len pomaly a bola som to ja, kto si musel veriť, že bude lepšie, že to dokážem, zvládnem, vydržím a nevzdám sa. Je to aj v nás, vo vlastnej hlave, v psychike. Ľahko sa to píše, hovorí, ťažšie je to prekonať. Ale ten malý človiečik za to stojí a je tou najlepšou motiváciou. A ten úžasný pocit z každého úspešného nadojčenia je potom sladkou odmenou. Že som to dokázala, dala som svojmu bábätku tú najzdravšiu a najprirodzenejšiu potravu a zároveň vitamíny, protilátky a najmä lásku a pocit bezpečia, ktoré tak potrebuje v tomto veľkom a pre neho ešte neznámom svete. Synček má 12 týždňov, krásne priberá a ja sa konečne pri dojčení usmievam.

 

Aké bolo dojčenie u vás? Máte podobnú skúsenosť, príbeh, ktorým chcete povzbudiť iné mamičky? Napíšte nám váš príbeh na fialova@orbisin.sk, pridajte fotografiu vášho bábätka a vaše riadky ako povzbudenie iným mamičkám uverejníme na www.mamaaja.sk!

Hodnotenie: 5
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa