07.10.2008 (Martina Balážová)

A ako sme sa odstavovali my?

Pred pár mesiacmi tu bol napísaný podobný článok. Nedá mi však nenapísať svoju skúsenosť. Možno niekomu pomôže. V čase uverejnenia tohto článku mal náš anjelik Terezka dva roky. Stále som kojila, našťastie intervaly papkania sa začali zväčšovať. Pokročili sme a  "každonočné päťminútovky" sme zrezali na dvoj, niekedy trojhodinovky. Tri dni sme dokonca zaspali bez prsníka. Cez deň sme mliečko nepotrebovali, pri hre dokázala zabudnúť a na obed od únavy ,,odkvecla“.

Spokojná s vývinom situácie som si krútila hlavou, aké je to jednoduché, stačí nájsť správny spôsob... Na ďalší deň dcérka  dostala soplíky a ja s nádejou na ich rýchle vyliečenie, nasadila som materské mlieko: 3-krát denne + nočný servis. Antibiotikám sme sa síce nevyhli (pripojil sa zápal priedušiek), ale aj tak nepochybujem o podpornej liečbe.

Malá sa samozrejme vrátila k starým zvykom. Celú noc cickala prsník. Ráno som vstávala s kruhmi pod očami, zato malej energia nechýbala. Rozhodla som sa pre radikálne riešenie- NEPOVOLIŤ! Ale priznajme si, ktorá z nás dokáže odolať tým modrým prosiacim očkám... Ešte dnes...Naposledy...

Samozrejme týždeň ubehol ako voda a nič sa nezmenilo...A tak som sa upla na ďalšiu fázu odstavovania. Bradavky som si prelepovala leukoplastom. Fungovalo to, kým som opäť neurobila chybu... Malá ma našla kúpať sa s ,,vyliečenými“ prsníkmi. No a večer prišla na to, že leukoplast sa dá odlepiť...V noci moje bábätko spokojne poťahovalo svoj cumlík a ja som pozorovala jej blažený úsmev. Oblievala ma radosť z blízkosti svojho pokladu. Ten pocit, že som užitočná, že dokážem vyčariť úsmev na tvári svojho dieťatka a to teplo sálajúce z jeho telíčka ma uspávalo po ďalšie tri týždne...

Pomaly sme sa stali ľahkou korisťou pre rodinné žartíky. Pripomienky typu: ...do prvej triedy to hádam stihnete..., už ste znova na odvykačke?.., Terezka stále máš najradšej cicík?... Alebo každodenné začudované pohľady- ešte stále kojíte?...Koľko má rokov?...Stále sa Vám robí mlieko?... ale aj na to si človek zvykne a berie to s rezervou. Dokonca som si zvykla aj na to, že mi v obchodnom dome siaha za tričko a hľadá svoj zdroj zdravej výživy...

Najhoršie sú však tie noci. Tá túžba vyspať sa konečne celú noc ma hnala ďalej. Brázdila som po internete a hľadala ďalšie 100% recepty od mamičiek. Mletá paprika síce odstrašovala, ale bola dosť nepraktická. Malý špekulant totiž prišiel na to, že krvička sa občas stratí (nemohla som ju mať stále), a tak podchvíľou kontrolovala situáciu. Horčica bola podobná. Vždy, keď chcela cici, musela som bežať do kuchyne pod nejakou zámienkou a rýchlo natrieť horčicu. Už len pohľad na ňu vzbudzoval odpor...Bola som unavená z večného skrývania, natierania, výhovoriek. A zo všetkého najviac som sa bála myšlienky, že o toto krásne obdobie navždy prídem....

Posledným pokusom bol citrón. Dodnes ďakujem pani, ktorá mi to poradila. Stačilo natrieť raz a povedať, že je cicík pokazený. Bolo to kyslé, neviditeľné, nezmazateľné, nezanechávalo škvrny na prádle a hlavne účinné! Dcérka skúsila raz, potom pre istotu ešte raz a odvtedy sa prsníka ani nedotkla. Dokonca som ju núkala, aby skúsila, že je prsník už opravený (potrebovala som ju rýchlo uspať), ale odmietla. Už mesiac spávame celú noc. Nad ránom príde za mnou do postele, chytí si svoj cicík do ruky a zaspí. Viac nepotrebuje. Chce cítiť moju blízkosť a ja som jej vďačná, že ma ani ona neodstavila na prvý krát a naplno...  

Hodnotenie: 3.8
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa